Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

63

Mikuláš Galanda a Morava.
Niekolko spomienok
JOSEF GLIVICKÝ

Plný plánov a elánu do ďalšej tvorby zomrel
5. júna 1938 Mikuláš Galanda, jeden z tvorcov
moderného slovenského výtvarného umenia. Na-
rodil sa 4. mája 1895 v Tučianskych Tepliciach.
Po maturitě na gymnáziu v Lučenci odišiel na
Výtvarnú akadémiu do Budapešti (1914—1916).
Po přerušení štúdia, v dósledku vojny a rodin-
ných pomerov, pokračoval v ňom od roku 1922
na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe u pro-
fesora V. H. Brunnera a potom na Akadémii
výtvarných umění u profesorov Brömseho
a Thieleho (1923—1927). Po ukončení štúdia ro-
ku 1929 krátko pósobil ako výpomocný učitel’
na meštianskej škole na Zochovej, vtedy Edlovej
ulici v Bratislavě. Roku 1930 sa stal profesorom
na novozriadenej Škole uměleckých remesiel
v Bratislavě, ktorá bola obdobou dessauského
Bauhausu. Tu sa stretol so svojím priatel’om
z pražských štúdií Cudom Fullom (1902—1980).
Obidvaja mali spoločný ateliér na Trnavskej
ulici č. 5. a od roku 1930 vydávali Súkromné
listy Fullu a Galandu, v ktorých manifestovali
svoje výtvarné názory, potierali konzervativiz-
mus a všeobecne vzrušovali hladinu meštiacke-
ho myslenia. Vlastným nákladom vydali tri čísla
dnes velmi vzácného časopisu, v ktorom repro-
dukovali aj svoje výtvarné diela, najmä tech-
nikou póvodných linorezov.1
Mikuláš Galanda prešiel v týchto rokoch nie-
kofkými vývojovými etapami: od expresionizmu
a prekonávania vplyvu Pabla Picassa k surrea-
lizmu a napokon k obdivuhodnej syntéze moder-
nej formy s dobýváním elementárnej 1’udovosti.

JOSEF KUCERA


Mikuláš Galanda: ex libris, 1930. Z archívu
J. Glivického