DOI Artikel:
Glivický, Josef: Mikuláš Galanda a Morava: niekolʹko spomienok
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0260
64
Mikuláš Galanda: ex libris, 1930. Z archívu
J. Glivického
MOlllVXKOVMf
Maloval matky s dieťaťom, madony, kytice, žob-
rákov, picassovských šašov, ale aj pastierske
idyly. Jedno zo svojich tvořivých období (tzv.
růžové) zasvätil témě ženy, matky, milenky,
poeticky nanesenej jemnými valérmi červenej
a bielej farby.
Už počas pražských štúdií spolupracoval Ga-
landa od roku 1924 s 1’avicovým časopisem DAV
a uplatňoval sa aj ako knižný grafik. Roku 1922
ilustroval svoju prvú knížku — Dobšinského
Prostonárodné slovenské pověsti. Roku 1927 na-
kreslil niekol’ko peroviek do zbierky veršov La-
ça Novomeského Nedel’a.2 V nasledujúcich ro-
koch vyšlo vela knižných titulov s jeho ilus-
tráciami (diela Ivana Horvátha, Janka Jesen-
ského, Fraňa Král’a, Štefana Janšáka, L. N.
Zvěřinu, Josefa Sekeru a iných). K veršom Fra-
ňa Krála Balt vytvořil tri farebné linoleorezy.
Zväzok básní ako bibliofíliu velmi starostlivo
vytlačili Kryl a Scotti v Novom Jičíne na Mo-
ravě. K románu toho istého autora pre pražskú
Družstevnú prácu zhotovil Galanda obálku
i frontispice. V tom istom roku mu slovenský
Spolok bibliofilov zveril realizáciu výtvarnej ty-
pografie stati Jána Kollára O literárnej vzájem-
nosti mezi kmeny a nářečími slávskými. Ako
frontispice vyřezal Galanda do dřeva Kollárovu
podobu, ktorá svojou dokonalosťou vzbudzuje
1’útosť, že umelec nedostal příležitost spodobniť
celú galériu slovenských klasikov. V tom istom
roku, v roku storočnice od smrti Karla Hynka
Máchu, ho požiadali bratislavskí bibliofilovia
Josef Kučera a Joža Pospíšil o výtvarný přepis
překladu Máchovho Mája. Galanda sa obrátil na
svojho kolegu zo Školy uměleckých remesiel,
arch. Z. Rossmanna, so žiadosťou o grafickú
úpravu knihy. Sám vyryl pre dielo tri lepty
s motívom máchovskej luny a ako frontispice
vyryl imaginárnu podobu básníka. Na obálku
připravil dřevoryt, znova s mesačnou kompozí-
ciou. Tlač zverili obidvaja priatelia novojičín-
skym tlačiarom Krylovi a Scottimu a tak vznikla
překrásná bibliofilská knížka, ktorá úspěšně sú-
Mikuláš Galanda: ex libris, 1930. Z archívu
J. Glivického
Mikuláš Galanda: ex libris, 1930. Z archívu
J. Glivického
MOlllVXKOVMf
Maloval matky s dieťaťom, madony, kytice, žob-
rákov, picassovských šašov, ale aj pastierske
idyly. Jedno zo svojich tvořivých období (tzv.
růžové) zasvätil témě ženy, matky, milenky,
poeticky nanesenej jemnými valérmi červenej
a bielej farby.
Už počas pražských štúdií spolupracoval Ga-
landa od roku 1924 s 1’avicovým časopisem DAV
a uplatňoval sa aj ako knižný grafik. Roku 1922
ilustroval svoju prvú knížku — Dobšinského
Prostonárodné slovenské pověsti. Roku 1927 na-
kreslil niekol’ko peroviek do zbierky veršov La-
ça Novomeského Nedel’a.2 V nasledujúcich ro-
koch vyšlo vela knižných titulov s jeho ilus-
tráciami (diela Ivana Horvátha, Janka Jesen-
ského, Fraňa Král’a, Štefana Janšáka, L. N.
Zvěřinu, Josefa Sekeru a iných). K veršom Fra-
ňa Krála Balt vytvořil tri farebné linoleorezy.
Zväzok básní ako bibliofíliu velmi starostlivo
vytlačili Kryl a Scotti v Novom Jičíne na Mo-
ravě. K románu toho istého autora pre pražskú
Družstevnú prácu zhotovil Galanda obálku
i frontispice. V tom istom roku mu slovenský
Spolok bibliofilov zveril realizáciu výtvarnej ty-
pografie stati Jána Kollára O literárnej vzájem-
nosti mezi kmeny a nářečími slávskými. Ako
frontispice vyřezal Galanda do dřeva Kollárovu
podobu, ktorá svojou dokonalosťou vzbudzuje
1’útosť, že umelec nedostal příležitost spodobniť
celú galériu slovenských klasikov. V tom istom
roku, v roku storočnice od smrti Karla Hynka
Máchu, ho požiadali bratislavskí bibliofilovia
Josef Kučera a Joža Pospíšil o výtvarný přepis
překladu Máchovho Mája. Galanda sa obrátil na
svojho kolegu zo Školy uměleckých remesiel,
arch. Z. Rossmanna, so žiadosťou o grafickú
úpravu knihy. Sám vyryl pre dielo tri lepty
s motívom máchovskej luny a ako frontispice
vyryl imaginárnu podobu básníka. Na obálku
připravil dřevoryt, znova s mesačnou kompozí-
ciou. Tlač zverili obidvaja priatelia novojičín-
skym tlačiarom Krylovi a Scottimu a tak vznikla
překrásná bibliofilská knížka, ktorá úspěšně sú-
Mikuláš Galanda: ex libris, 1930. Z archívu
J. Glivického