Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

65



Mikuláš Galanda: mědirytina z knihy K. H. Máchu,
Máj. Grafická úprava Z. Rossmann, tlač Kryl a Scotti.
1936. Z archívu J. Glivického
ťažila s mnohými Máj mi vytlačenými pri tej
istej příležitosti. Roku 1936 vyšlo totiž v Ce-
chách a na Moravě viacero vydaní Mája s ilus-
tráciami najlepších knižných grafikov: Cyrila
Boudu, Jana Konůpka, Antonína Procházku
(dve knihy), Bohdana Lacinu a Václava Zyk-
munda, Karla Svolinského, Marie Cermínovej
— Toyen a ďalších. Na jednej z Pospíšilových
novoročeniek s textom básně Motýl od Petra
Bezruča bola na frontispicu Galandova kresba.
Bezruč, ktorému Pospíšil novoročenku zaslal,
sa radoval, že autorom výtvarného sprievodu
bol právě tento vynikajúci slovenský výtvarný
umelec.
Roku 1937 mi Mikuláš Galanda oznámil, že
jeho priatelia Kučera a Pospíšil ho inspirovali
k ilustrácii cyklu prekladov veršov světových

Mikuláš Galanda: Harlekýn s gitarou, perokresba, oko-
lo roku 1931. Z archívu J. Glivického

básnikov. Ako prvá vyšla Villonova balada Ná-
řek někdejší sličné zbroj mistrové v překlade O.
Fischera s Galandovým farebným drevorytom
na frontispicu. Výtvarná typografia bola dielom
Z. Rossmanna. Galanda mi napísal, že připra-
vuje překlad Rictusa s leptom a Verlaina s li-
tografiou, avšak k ich realizácii už nedošlo.
Velkým priateïom a propagátorům Galandov-
ho výtvarného prejavu bol jeho kolega na meš-
tianke na Zochovej ulici Joza Pospíšil (1890—
1953), rodák z Klopotovíc pri Prostějove. Pos-
píšil pósobil najprv ako učitel v malej dedinke
Sidónii pri slovenských hraniciach, potom
v Trenčianskej Teplej a takmer dvadsať rokov
v Bratislavě.3 Pospíšil bol inšpirátorom výtvar-
ného přepisu mnohých umělcových knižiek
i bibliofilských tlačí a roku 1934 sa zaslúžil