Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 82
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0278
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
82


F. Weinwurm: vila na Kuzmányho ulici v Bratislavě.
Z archívu S. Šlachtu

čné riešenie ocelových okien, ich jednotný tvar
a rytmus reprezentujú najprogresívnejšie tren-
dy funkcionalizmu z konca tridsiatych rokov.
Administrativně priestory sa nachádzajú v pří-
zemí a na prvom poschodí. V horných podla-
žiach sú okolo troch schodísk dvoj- a trojizbové
byty s halou. Schodištia sú přístupné zo zadnej
fronty cez dvoř, bez kríženia sa ,s administrati-
vou. Posledně podlažie uskakuje a vytvára roz-
siahlu terasu.
Spoločné dielo dokazuje, že Bellušova a Wein-
wurmova tvorba mali spoločné črty v racionál-
nem chápaní riešenia úlohy. Stretnutie a poro-
zumenie by inak na tejto budově nebolo možné.
Hoci móžeme sledovat podiel Bellušov — kom-
pozícia fasády, a Weinwurmov — dispozičně
riešenie jednotlivých podlaží, výsledné dielo je
organicky sklbená, vel’mi dobrá architektúra,
představuj úca zrelé dielo zrelých architektov a
tak móžeme len Jutovat, že to bolo posledně
dielo Weinwurma a Vécseia. Pod vplyvom po-
litických událostí sa rozhodli roku 1938 uzatvo-
riť svoju projekčnú kanceláriu.
Na základe analýzy rozsiahleho diela archi-
tekta Weinwurma třeba konstatovat, že išlo
o osobnost nielen mimoriadne plodnú, ale pre-
dovšetkým o architekta, ktorého tvorba zane-
chala v hmotnej kultúre slovenského národa vý-
raznú stopu, a ktorej význam nie je dodnes pri-
merane zhodnotený. V jeho tvorbě zretefne na-

chádzame snahu o dosiahnutie súladu medzi
formou a obsahom, o změnu metody architek-
tonickej tvorby vychádzajúcej dovtedy najmá
z obojakosti eklektickej architektúry. Architekt
Weinwurm vel’mi výrazné přispěl k vytvoreniu
monistickej stavebnej kultúry, ktorá vychádza
jednoznačné z potřieb člověka, čím sa stává vý-
sostné humanistickou. Určité zaostávanie vo
vývoji na Slovensku viedlo k úsiliu čo najrých-
lejšie vyplnit existuj úcu medzeru a rýchle etab-
lovat modernú nenárodnú kultúru. Táto uná-
hlenosť a z nej vyplývajúca polovičatost a ne-
důslednost posilňovali v architektúre tendencie,
ktoré u niektorých architektov viedli k okázalé-
mu formalizmu. Weinwurm však nikdy tieto
tendencie nesledoval, vedel sa im vo svojej
tvorbě vyhnúť, a preto je jeho pósobenie vý-
znamné nielen na poli modernej slovenskej ar-
chitektúry, ale aj v širších súvislostiach vývinu
celej slovenskej kultúry.
Politická a spoločenská angažovanost archi-
tekta Weinwurma bola vel’mi. rozsiahla. Nedo-
statek dokumentov nedovoluje vyčerpávajúco
zachytit túto oblast jeho života, a tak mnohé sa
opiera len o spomienky a údaje, získané v roz-
hovorech. Jediným jestvujúcim dokumentom je
tzv. policajná karta, ktorú poskytol Ústav dějin
marxizmu-leninizmu ÜV KSS v Bratislavě.
Pochádzal z velmi chudobnej rodiny, čo iste
přispělo k jeho pokrokovému zmýšlaniu a chá-
paniu potrieb sociálně najslabších vrstiev. Ako
architekt sa zařadil už v dvadsiatych rokoch do
skupiny pokrokovo zmýšlajúcich intelektuálův.
Svědčí o tom aj jeho účast na organizovaní Ško-
ly uměleckých remesiel, členstvo v konzorciu
tejto školy, alebo účast v redakčnej rade Novej
Bratislavy (spolu s L. Novomeským, D. Okálim
a dalšími). Svoje pokrokové zmýšlanie prejavil
však najmá v priebehu tridsiatych rokov. Od
roku 1931 bol členom výboru Uměleckého spol-
ku. V tomto istom roku sa stává aj predsedom
novoustanoveného spolku Dielňa-Werkstadt-
-Múhely, ktorý bol založený ako náhrada za za-
kázaný politicky 1’avicovo orientovaný spolok
Vörös barátság (Červené bratstvo). Hoci nebol
členom komunistickej strany, bol s jej členmi
vo velmi úzkom kontakte, maximálně ju podpo-
loading ...