DOI issue:
Nr. 1
DOI article:Hrdina, Miroslaw: [Rezension von: Jan Michl, Tak nám pýr forma sleduje funkci]
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.52804#0078
va dva možné významy pojmu — slabý a silný. Slabý
význam předpokládá relatívnu funkčnú dokonalost’
určitého výrobku ako superlativ — výrobok je najlepší
spomedzi ostatných výrobkov rovnakého funkčného
určenia. Dokonalosť je v tomto případe viazaná na
určitý časový úsek fyzického světa a každé riešenie je
preto provizorně. Silný význam naopak znamená, že
určitý problém má iba jedno absolútne dokonalé
funkčně riešenie. To však implikuje existenciu plá-
nujúcej mysle, ktorá má dopředu hotové odpovede
na všetky otázky, a tak silný význam funkčnej doko-
nalosti odkazuje k metafyzickému světu, k světu mi-
mo rámec úžitkovosti v bežnom zmysle slova. Autor
ďalej usudzuje, že vizionářsky charakter funkciona-
lizmu odkazuje právě ku silnému významu pojmu
funkčná dokonalosť, pretože ten podporoval představu
funkcionalistickej tvorby ako procesu odhalovania
objektívnych foriem zodpovedajúcich novým funkci-
ám v rámci modernej epochy. Ak by totiž připustili
iba relatívnu dokonalosť svojich výtvorov, museli by
fukcionalisti pripustiť, že neprinášajú radikálně novů
metodu tvorby, ale iba nový stylistický poriadok od-
lišný od historizujúcich foriem 19- storočia. Funkcio-
nalisti tiež kládli silný doraz na estetické důsledky
funkčně dokonalých riešení. Neuprednostňovali úžit-
kové hodnoty před hodnotami estetickými, ale věřili,
že úžitkové riešenia sú automaticky estetické. Jan
Michl v tejto súvislosti předpokládá, že funkčně do-
konalé riešenia upřednostňovali z výtvarných a nie
funkčných dóvodov, čiže funkcionalizmus bol v pod-
statě formalistické hnutie. Autor vyslovuje potřebu
prehodnotiť funkcionalizmom zavedenú identitu ar-
chitekta a designéra ako autonómneho tvorců, ktorý
údajné odhaluje objektivně formy a má právo igno-
rovat’ výtvarné preferencie uživatelův.
Druhý text s názvom Dvědoktríny modemismu (Fun-
kionalismus a abstrakcionizmus) vyšiel povodně v roku
1996 v knihe Art Deco — Funkis — Scandinavian Design
v nórskom jazyku.3 Cielom textu je zrozumitelne in-
terpretovat’ modernistickú architektúru a design
prostredníctvom objasnenia troch pojmov: moderniz-
mus, funkcionalizmus a abstrakcionizmus, pričom
posledný z nich je autorov návrh na klasifikáciu ame-
rických odporcov funkcionalizmu zo začiatku tridsia-
tych rokov 20. storočia. Pri rozbore pojmu funkcio-
nalizmus v prvom rade určuje aký ciel funkcionalisti
sledovali a akými metodami sa k němu chceli dopra-
coval. Cielom funkcionalizmu bolo artikulovat’ novů
výtvarnú reč, ktorá by plné zodpovedala modernej
době. Takto definovaný ciel bol však témou teoretic-
kých úvah v európskom a z časti aj americkom archi-
tektonickou! prostředí už před polovicou 19- storočia
a pre toto názorové hnutie sa vžil pojem moderniz-
mus. Originálnym príspevkom funkcionalistův bolo
definitivně určenie metody, ako vyššie uvedený este-
tický ciel dosiahnuť - architektonické formy a formy
výrobkov majú vznikat’ ako výsledky přísné funkč-
ných riešení. Funkcionalizmus sa tak stal pracovnou
metodou modernizmu. Vlastným cielom funkciona-
listův nebolo teda nájsť najfunkčnejšie riešenie
z hladiska užívatela, ale sprítomniť novů výtvarnú reč
zodpovedajúcu novej epoche.
Myšlienky modernizmu je potřebné vnímat’ na
pozadí společenských zmien v európskej společnosti
18. a 19- storočia. Zváčšoval sa počet 1’udí vnímajú-
cich radikálnu odlišnosť přítomnosti od minulých čias
a presadzujúcich potřebu výtvarného vyjadrenia mo-
dernej epochy. Vlastným impulzom vzniku moder-
nistických myšlienok bol nový pohlad na umenie,
reprezentovaný dejepisom umenia, ktorý sa ako vě-
decká disciplína konštituoval začiatkom 19- storočia.
Postupné sa presadzovala představa principiálně rov-
nocenných uměleckých slohov nasledujúcich po sebe
v chronologickom rade, ktoré vyjadřovali ducha jed-
notlivých historických epoch. Novozrovnoprávnené
historické slohy začali slúžiť ako zdroje inšpirácie pre
architektův a designérov a vyvstali otázky typu: „V
akom slohu stavať?“ alebo „Co je vlastně sloh našej
doby?“ Rozhodnutie funkcionalistův sprostredkovať
veřejnosti sloh modernej doby vyšiel právě z týchto
koreňov, ich novým prínosom však bolo, že nové vý-
tvarné riešenia mali vzniknúť na základe naplňania
nevýtvarných funkcií budov.
Alternativou k európskemu funkcionalizmu sa
začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia stala forma-
listická doktrína amerických modernistův, vyjádřená
v pojme Ntedzinárodný sloh (International Style), kto-
rá odmietla funkcionalistickú sebaprezentáciu a přijala
abstraktné umenie za východisko výtvarných riešení
architektúry a designu. Jan Michl preto pre toto hnu-
tie navrhuje pojem abstrakcionizmus. Pri vzniku tej-
3 MICHL, Jan: Modernismens to designdoktriner: funksjona-
lisme og „abstraksjonisme“. In: Art Deco — Funkis — Scandina-
vian Design. Red. Widar HALEN. Oslo : Orfeus forlag, 1996,
s. 86-85.
76
význam předpokládá relatívnu funkčnú dokonalost’
určitého výrobku ako superlativ — výrobok je najlepší
spomedzi ostatných výrobkov rovnakého funkčného
určenia. Dokonalosť je v tomto případe viazaná na
určitý časový úsek fyzického světa a každé riešenie je
preto provizorně. Silný význam naopak znamená, že
určitý problém má iba jedno absolútne dokonalé
funkčně riešenie. To však implikuje existenciu plá-
nujúcej mysle, ktorá má dopředu hotové odpovede
na všetky otázky, a tak silný význam funkčnej doko-
nalosti odkazuje k metafyzickému světu, k světu mi-
mo rámec úžitkovosti v bežnom zmysle slova. Autor
ďalej usudzuje, že vizionářsky charakter funkciona-
lizmu odkazuje právě ku silnému významu pojmu
funkčná dokonalosť, pretože ten podporoval představu
funkcionalistickej tvorby ako procesu odhalovania
objektívnych foriem zodpovedajúcich novým funkci-
ám v rámci modernej epochy. Ak by totiž připustili
iba relatívnu dokonalosť svojich výtvorov, museli by
fukcionalisti pripustiť, že neprinášajú radikálně novů
metodu tvorby, ale iba nový stylistický poriadok od-
lišný od historizujúcich foriem 19- storočia. Funkcio-
nalisti tiež kládli silný doraz na estetické důsledky
funkčně dokonalých riešení. Neuprednostňovali úžit-
kové hodnoty před hodnotami estetickými, ale věřili,
že úžitkové riešenia sú automaticky estetické. Jan
Michl v tejto súvislosti předpokládá, že funkčně do-
konalé riešenia upřednostňovali z výtvarných a nie
funkčných dóvodov, čiže funkcionalizmus bol v pod-
statě formalistické hnutie. Autor vyslovuje potřebu
prehodnotiť funkcionalizmom zavedenú identitu ar-
chitekta a designéra ako autonómneho tvorců, ktorý
údajné odhaluje objektivně formy a má právo igno-
rovat’ výtvarné preferencie uživatelův.
Druhý text s názvom Dvědoktríny modemismu (Fun-
kionalismus a abstrakcionizmus) vyšiel povodně v roku
1996 v knihe Art Deco — Funkis — Scandinavian Design
v nórskom jazyku.3 Cielom textu je zrozumitelne in-
terpretovat’ modernistickú architektúru a design
prostredníctvom objasnenia troch pojmov: moderniz-
mus, funkcionalizmus a abstrakcionizmus, pričom
posledný z nich je autorov návrh na klasifikáciu ame-
rických odporcov funkcionalizmu zo začiatku tridsia-
tych rokov 20. storočia. Pri rozbore pojmu funkcio-
nalizmus v prvom rade určuje aký ciel funkcionalisti
sledovali a akými metodami sa k němu chceli dopra-
coval. Cielom funkcionalizmu bolo artikulovat’ novů
výtvarnú reč, ktorá by plné zodpovedala modernej
době. Takto definovaný ciel bol však témou teoretic-
kých úvah v európskom a z časti aj americkom archi-
tektonickou! prostředí už před polovicou 19- storočia
a pre toto názorové hnutie sa vžil pojem moderniz-
mus. Originálnym príspevkom funkcionalistův bolo
definitivně určenie metody, ako vyššie uvedený este-
tický ciel dosiahnuť - architektonické formy a formy
výrobkov majú vznikat’ ako výsledky přísné funkč-
ných riešení. Funkcionalizmus sa tak stal pracovnou
metodou modernizmu. Vlastným cielom funkciona-
listův nebolo teda nájsť najfunkčnejšie riešenie
z hladiska užívatela, ale sprítomniť novů výtvarnú reč
zodpovedajúcu novej epoche.
Myšlienky modernizmu je potřebné vnímat’ na
pozadí společenských zmien v európskej společnosti
18. a 19- storočia. Zváčšoval sa počet 1’udí vnímajú-
cich radikálnu odlišnosť přítomnosti od minulých čias
a presadzujúcich potřebu výtvarného vyjadrenia mo-
dernej epochy. Vlastným impulzom vzniku moder-
nistických myšlienok bol nový pohlad na umenie,
reprezentovaný dejepisom umenia, ktorý sa ako vě-
decká disciplína konštituoval začiatkom 19- storočia.
Postupné sa presadzovala představa principiálně rov-
nocenných uměleckých slohov nasledujúcich po sebe
v chronologickom rade, ktoré vyjadřovali ducha jed-
notlivých historických epoch. Novozrovnoprávnené
historické slohy začali slúžiť ako zdroje inšpirácie pre
architektův a designérov a vyvstali otázky typu: „V
akom slohu stavať?“ alebo „Co je vlastně sloh našej
doby?“ Rozhodnutie funkcionalistův sprostredkovať
veřejnosti sloh modernej doby vyšiel právě z týchto
koreňov, ich novým prínosom však bolo, že nové vý-
tvarné riešenia mali vzniknúť na základe naplňania
nevýtvarných funkcií budov.
Alternativou k európskemu funkcionalizmu sa
začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia stala forma-
listická doktrína amerických modernistův, vyjádřená
v pojme Ntedzinárodný sloh (International Style), kto-
rá odmietla funkcionalistickú sebaprezentáciu a přijala
abstraktné umenie za východisko výtvarných riešení
architektúry a designu. Jan Michl preto pre toto hnu-
tie navrhuje pojem abstrakcionizmus. Pri vzniku tej-
3 MICHL, Jan: Modernismens to designdoktriner: funksjona-
lisme og „abstraksjonisme“. In: Art Deco — Funkis — Scandina-
vian Design. Red. Widar HALEN. Oslo : Orfeus forlag, 1996,
s. 86-85.
76