Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

štípy, najmä v Banskej Štiavnici a v Kremnici, tešia
značnej popularitě.* * 3 Pozornost’ je ale zametaná len na
neskoré, dnes ešte stojace diela z druhej polovice 18.
storočia, pričom sa nikto dosial dostatočne nevěnoval
otázkám ich súvislosti s morom, ktorý zúril v oblasti
stredoslovenských banských miest dávno predtým,
v druhej polovici roku 1710 a začiatkom roku 1711.
V mojom příspěvku sa chcem vrátit’ do tejto hroz-
nej doby — do ktorej sa dnes už len ťažko vieme vžit —
a zaoberať sa vtedajšou situáciou v Banskej Štiavnici.
V zápisnici zo zasadaní tamojšej mestskej rady dna 1.
júla 1710 sa po prvý raz hovoří o blížiacej sa epide-
mii, o nutnosti róznych opatření a o zvláštnych vý-
davkoch na lekárov, lieky a hrobárov.4 O niekolko dní
neskór je už choroba v meste.5 V dalších zasadaniach
sa představenstvo města zaoberá už len katastrofál-
nou situáciou a róznymi opatreniami, ktorými sa ju
snaží zvládnul. Zo zápisnic však móžeme občas vyčí-
tat aj využívanie výnimočného stavu na presadenie
róznych záujmov. Vyznávači evanjelického nábožen-
stva sa například oficiálně varujú před návštěvou ich
modlitebné, lebo kazatel’ je chorý a mohli by sa tam
nakazil,6 kým obetavosl jezuitov pri zaopatřovaní
chorých sa vysoko hodnotí.7 Pre ochorenie manželky
navrhol notár Michal Ignác Pirolt představeným měs-
ta, aby šiel richtár do karantény a sám zaujal potom
jeho miesto.8 Extrémna situácia vyplavila na povrch

Zprávy památkové péče. Pomníkom na veřejných priestranstvách
v Uhorsku věnovala samostatnú kapitolu vo svojej publikácii
AGGHÁZY, M.: A barokk szobrászat Magyarországon. Buda-
pest 1959, zv. I., s. 64-73 (text), zv. III., č. 75-88 (repr.).
Všeobecný prehlad o veřejných stlpoch na Slovensku poskytu-
jú články: LUXOVÁ, V.: Príspevok k barokovej plastike na
Slovensku. In: Vlastivědný časopis, 19, 1970, č. 2, s. 59-65; -
SASKY, L.: Príspevok k typologii barokových exteriérových diel
na Slovensku. In: Problémy umenia 16.-18. storočia. Zborník re-
ferátov zo sympózia UVÚ SAV. Bratislava 1987, s. 180-193.
3 Obom stlpom věnovali viacerí historici umenia monografické
články (Pavol Fodor, Ladislav Šášky, Magdaléna Keleti). Naj-
doležitejšie recentné publikácie sú: CELKOVÁ, M. — CEL-
KO, M.: Dionýz Ignác Stanetti. Výstavba morového Trojic -
ného stlpa v Banskej Štiavnici. In: Pamiatky a múzeá, 1994, č.
5-6, s. 25-29; — BALÁŽOVÁ, B.: Štíp Najsvátejšej Trojice
v Kremnici (1765—1772). Jeden z posledných morových stí-
pov v bývalých habsburských krajinách (s exkurzom: Inšpirá-
cie a předlohy pre štíp Najsvátejšej Trojice v Banskej Stiavni-
ci). In: Art, 2002, č. 1-3, s. 135-184. Publikovaná štúdia tvoří
jednu z kapitol doktorskej práce autorky: Barokové sochárstvo
Kremnice, obhájenej v r. 2003.


1. Morový štíp, Maria Enzensdorf Rakúsko

4 Štátny okresný archív Žiar nad Hronom (ďalej: ŠOKA) — po-
bočka Banská Stiavnica, inv. č. 354, Protocollum Liberae Regiae
ac Montanae Civitatis Schemnicziensis de Anno 1710, s. 86-87.
5 Ibidem, s. 96, zápis zo zasadnutia dňa 14. júla 1710.
6 Ibidem, s. 97-98 (zasadnutie zo 14. júla).
7 KRAPKA, E., S. J. - MIKULA, V., S. J. (eds.): Dějiny Spoloč-
nosti Ježisovej na Slovensku. Cambridge (Ontario) 1990, s. 136-
137. Zvlášť sa tu vyznamenal páter Andrej Kontil, ktorý po-
tom ešte roky posobil medzi slovenským obyvatelstvem na
okolí Banskej Štiavnice.
8 Protocollum..., c. d. (v pozn. 4), s. 97-98, zápis zo zasadnutia
z 21. júla 1710. Pobyt vo vtedajších „karanténách“ znamenal
v mnohých prípadoch istú smrť.

161