Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

8. Evanjelický kostol v Dolnom Kubíne, projekt 1882, realiz. 1892-1893

Michala v Long Stantone v Cambridgeshire ako výnimoč-
ne čistý příklad rurálneho farského kostola. Tento
postoj zdiskreditoval přístupy staršej generácie neo-
gotických architektův a znamenal příklon k určitému
„očisťovaniu“ kostolných stavieb. Zároveň to bol
trend,47 48 49 ktorý koreloval s rastúcim záujmom o verna-
kulárne prostredie v oblasti profánnych stavieb, pre-
dovšetkým obydlí a sídel — ten sa mal razantnejšie
prejaviť čoskoro po polovici storočia.

Ku konců štyridsiatych rokov 19- storočia sa aj
v Nemecku obrátila pozornost’ architektův k týmto
podnetom.4s Příkladem je Marienkapelle v Nippes
v Kolíne (1847—1849), ktorú postavil Vincenz Statz,
kamenár z kolínskej huty, a ktorá reprezentuje stavi-
telské poňatie gotiky a ukazuje zřetelný vplyv Eccle-
siological Society.
Do štýlového vývoja stavebného typu kostola v 19-
storočí výrazné zasiahol (a zvlášť v nemeckom prostře-
dí) aj tzv. Rnndbogenstil, ktorý uplatňoval vzorce pře-
vzaté z románskej architektúry.4'7 Tu významná rolu
zohrával aspekt odlišnosti oproti stavbám katolických
kostolov a zároveň významová spojitost’ medzi „primi-
tivnými“, jednoduchými formami a odkazom na ra-
nokresťanské komunity, ponímané ako „čistejšie“
a pravdivejšie vo viere než neskorý středověk. V Ne-
mecku mnohí protestanti nazerali na gotiku ako na ka-
tolicky štýl, čo podporovalo popularitu Rundbogenstilu,
zároveň však gotika ostávala silným vzorom vzhladom
na nacionalistické významy, ktoré sa s ňou asociovali.
V tejto súvislosti možno pripomenúť, že v polovici
štyridsiatych rokov bolo Anglicko jednoznačné v čele
hnutia za obnovu gotiky (Gothic Revival) a vnášalo do
tohto architektonického prúdu zásadné myšlienky —
etické aspekty posudzovania architektúry, požiadavka
„pravdivosti materiálu“, pravdivého výrazu a pod. Zá-
roveň třeba pripomenúť, že okolo polovice 19- storočia
bolo Nemecko dominantným centrom protestantskej
cirkevnej architektúry, odkial vyžarovali impulzy nie-
len do strednej Európy, ale například aj do Ameriky.
Na rozdiel od Anglicka, kde sa preferoval vzor jed-
noduchého vidieckeho kostola, francúzska neogotika
sa sústredila na katedrálu ako hlavnú zásobáreň for-
mových vzorov. Predovšetkým v druhej polovici 19-
storočia nadobudla neogotika vo Francúzsku (Violle-
tovou zásluhou) často zvláštnu podobu vďaka expri-
mentom s novými materiálmi a konštrukciami — už
na stavbě Sainte-Clotilde v Paříži, ktorú navrhol Franz

47 Třeba mať na pamäti, že primárné stále šlo o úvahy teologic-
ké, liturgické, nie o architektonické — ibaže mali dósledky pre
architekturu...
48 Stalo sa tak zásluhou Reichenspergera, ktorý navštívil Anglicko
1846 a vrátil sa s kresbami a fotografiami anglických príkladov.
49 Pri hladaní inšpirácie v „nábožensky vrúcnom“ středověku
představovala romanika příhodný variant ku gotike, ktorá sa
spájala s katolicizmom. Romanika bola blízka modernému

vynálezu oblúkového štýlu (Rundbogenstil) a Nemecko ako pře-
vážné protestantská krajina sa stalo vplyvným centrom pro-
testanstkej architektúry (velký vplyv málo například na ame-
rickú kostolnú architektům polovice 19. storočia (s výnimkou
kostolov Episkopálnej církvi).
50 Gau bol povodně klasicista, ktorý „přehodil slohovú výhyb-
ku“ a podobné ako on použil liatinové detaily na ukončení
věží. Stavbu realizovali pod vedením Théodore Ballua a dokon-
čili 1857. - LEWIS 2002, c. d. (v pozn. 41), s. 101.

212