2. Neznámy autor: Betlehemský prospekt. Okolie Banskej Štiavnice, okolo r. 1900
ku emocionálneho výrazu a dekoratívnej kompozície.
A napokon pestrá farebná paleta 1’udovej výtvarnej
tradicie. To bolo niečo, čo muselo Fullovmu „men-
tálnemu ladeniu“ a senzibilitě vyslovené vyhovovať.
Spomeňme si na jeho obdiv k vyšívaným dekoratív-
nym kreáciám z Liptovských Revúc, alebo vo vizuál-
nej památi utkvelú spomienku na farebnú skladbu
velkonočných kraslic či dětských hračiek: „Po druhý
raz mi zabrala farba před očami na Veliká noc na krás-
ných vďkonočných vajíčkách a zanechala vo mne hlboký
dojem, aby som sa literárně vyjádřil. Červená, růžová, ze-
lená, fialová a žltohrdzavá, ktoré farbili odvarom z ci-
bulových kožiek.f „Najobhibenejsie hračky sú hračkypes-
trofarebné. Farbu či farebnosť má rado každé dieía. V mo-
jom detstve i mna pútala predovšetkým farba, nech uz bola
obsiahnutá na comkol’vek, v akejkol’vek forme. ,ý
Základným východiskovým akcentom Fullovej
palety bola červená a odtiene aktívnych, teplých fa-
rieb vyžarujúcich světlo — žitá, oranžová. Podvědomé
vázby farieb na emocionálně významy čfmota farby
hovoří o jej druhu, čistotě, intenzitě, smutku, radosti„) ,10 či
odvodzovanie „jazyka“ farby od metaforických súvis-
lostí so svetlom, pozorujeme i v 1’udovej tradicii. Čer-
vená a pestrofarebná paleta signálnych farieb vyjad-
řovali mladosť, sviatočnosť, v opozícii od monochro-
matických, jednoduchých farebných skladieb, sym-
bolizujúcich starobu, každodennost, smútok.
Fulla určité poznal ludové malby na skle. S naj-
váčšou pravdepodobnosťou sa dostal s nimi do kon-
taktu v r. 1937 prostredníctvom prelomovej pražskej
výstavy Staré umění na Slovensku, ku ktorej přispěl ná-
vrhom plagátu. Vystavené artefakty boli neskór pre-
zentované v samostatnej publikácii.11 Dá sa předpo-
kládal, že dověrně poznal i exponáty z velkej výstavy
Slovenskéčlidovéumenie usporiadanej v Bratislavě a Prahe
o desaťročie neskór, v r. 1948—1949. A napokon po-
8 FULLA 1983, c. d. (v pozn. 1), s. 22.
9 Ibidem, s. 22.
10 Ibidem, s. 290.
11 ŠOUREK, K. (red.): Umění na Slovensku — odkaz země a lidu.
Soubor dokumentů. Praha 1938.
232
ku emocionálneho výrazu a dekoratívnej kompozície.
A napokon pestrá farebná paleta 1’udovej výtvarnej
tradicie. To bolo niečo, čo muselo Fullovmu „men-
tálnemu ladeniu“ a senzibilitě vyslovené vyhovovať.
Spomeňme si na jeho obdiv k vyšívaným dekoratív-
nym kreáciám z Liptovských Revúc, alebo vo vizuál-
nej památi utkvelú spomienku na farebnú skladbu
velkonočných kraslic či dětských hračiek: „Po druhý
raz mi zabrala farba před očami na Veliká noc na krás-
ných vďkonočných vajíčkách a zanechala vo mne hlboký
dojem, aby som sa literárně vyjádřil. Červená, růžová, ze-
lená, fialová a žltohrdzavá, ktoré farbili odvarom z ci-
bulových kožiek.f „Najobhibenejsie hračky sú hračkypes-
trofarebné. Farbu či farebnosť má rado každé dieía. V mo-
jom detstve i mna pútala predovšetkým farba, nech uz bola
obsiahnutá na comkol’vek, v akejkol’vek forme. ,ý
Základným východiskovým akcentom Fullovej
palety bola červená a odtiene aktívnych, teplých fa-
rieb vyžarujúcich světlo — žitá, oranžová. Podvědomé
vázby farieb na emocionálně významy čfmota farby
hovoří o jej druhu, čistotě, intenzitě, smutku, radosti„) ,10 či
odvodzovanie „jazyka“ farby od metaforických súvis-
lostí so svetlom, pozorujeme i v 1’udovej tradicii. Čer-
vená a pestrofarebná paleta signálnych farieb vyjad-
řovali mladosť, sviatočnosť, v opozícii od monochro-
matických, jednoduchých farebných skladieb, sym-
bolizujúcich starobu, každodennost, smútok.
Fulla určité poznal ludové malby na skle. S naj-
váčšou pravdepodobnosťou sa dostal s nimi do kon-
taktu v r. 1937 prostredníctvom prelomovej pražskej
výstavy Staré umění na Slovensku, ku ktorej přispěl ná-
vrhom plagátu. Vystavené artefakty boli neskór pre-
zentované v samostatnej publikácii.11 Dá sa předpo-
kládal, že dověrně poznal i exponáty z velkej výstavy
Slovenskéčlidovéumenie usporiadanej v Bratislavě a Prahe
o desaťročie neskór, v r. 1948—1949. A napokon po-
8 FULLA 1983, c. d. (v pozn. 1), s. 22.
9 Ibidem, s. 22.
10 Ibidem, s. 290.
11 ŠOUREK, K. (red.): Umění na Slovensku — odkaz země a lidu.
Soubor dokumentů. Praha 1938.
232