DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Scarrocchia, Sandro: Dvořák and the trend in monument care
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31179#0069
Za prvé: jeho myšlienky bolí až donedávna násilné
spájané s pozíciami „radikálnej ochrany pamiatok",
zasadzujúcej sa o úplné vylúčenie modernej architek-
tury z historických městských centier, ako příklad tu
možu slúžiť požiadavky Hansa Sedlmayra na ochra-
nu starého města v Salzburgu zo začiatku 60. rokov
či podrobný plán ochrany starého města v Bologni
zo začiatku 70. rokov. Slávny boloňský plán sa stal
predchodcom celého radu projektov zaoberajúcich
sa ochranou historických městských centier talian-
skvch miest, vrátane plánu toho palermského z 80.
a začiatku 90. rokov. Spomenuté koncept)' presa-
dzujú rehabilitáciu štruktúr založenu na přestavbě
modemech architektur, odstraňujúc ich tak z histo-
rického kontextu. Tieto plány však neuznávajú ten
princip „radikálnej ochrany pamiatok", o ktorom,
nasledujúc johna Ruskina a Aloisa Riegla, uvažoval
Max Dvořák. Právě tento prúd pamiatkovej starost-
livosti zabezpečuje tú najcelostnejšiu konzerváciu
pamiatok „v danom stave" a tiež oddelenie moder-
ných vstupov do historického urbánneho kontextu
od rekonštrukcií A? Súčasná
architektúra je podl'a Dvořáka kl'účovým řaktorom
umožňujúcim vytvořit' jednotu v rámci obnovy. Kvm
Riegl v střete súčasnej architektúry a historického
kontextu objavuje nutnost' rozhodovat' medzi kon-
Riktnými hodnotovými pozíciami, nie intervenovat',
Dvořák tu kvóli změněnému kultúrnemu kontextu
a post-seceným uměleckým prúdom vidí kultúrne
bojisko. A zasadzuje sa o konkrétny trend.
Za druhé: počas 20. storočia bolo na Dvořákom
identihkovaný moderný klasicizmus upozorněné
hned' niekol'kokrât — v 20. rokoch Wernerom Hege-
mannom a Leom Adlerom na stránkách německého
architektonicko-urbanistického časopisu
Aio/Mňúiýh? ýžA v 30. rokoch Marcellom
Piacentinim, ktorý berlínsku radnicu od Ludwiga
Hofřmanna povýšil na manifest tak svojej architek-
túry, ako aj ním redigovaného časopisu
a napokon než Aldom Rossim, ktorý vo svojom hlme
úMAo pri rozprávaní o veřejných stavbách
vychádza z práč Adolfa Loosa a Maxa Dvořáka.
Rozhodujúcou skutočnosťou nie je počet článkov,
ktoré M. Dvořák o modernom klasicizme napísal, ale
to, že rozpoznal nutnost' integrovat' konzerváciu
a plánovanie a tiež nemožnost' vylúčiť súčasnú
architektúru z pamiatkovej starostlivosti. Národ,
civilizácia bez súčasnej architektúry nemá skutočnú
představu o ochraně pamiatok, nanajvýš pozná iba
staré návody, ako hovoří Dvořák, Rřy^přA.
^ Ai. ürZi/M
67
spájané s pozíciami „radikálnej ochrany pamiatok",
zasadzujúcej sa o úplné vylúčenie modernej architek-
tury z historických městských centier, ako příklad tu
možu slúžiť požiadavky Hansa Sedlmayra na ochra-
nu starého města v Salzburgu zo začiatku 60. rokov
či podrobný plán ochrany starého města v Bologni
zo začiatku 70. rokov. Slávny boloňský plán sa stal
predchodcom celého radu projektov zaoberajúcich
sa ochranou historických městských centier talian-
skvch miest, vrátane plánu toho palermského z 80.
a začiatku 90. rokov. Spomenuté koncept)' presa-
dzujú rehabilitáciu štruktúr založenu na přestavbě
modemech architektur, odstraňujúc ich tak z histo-
rického kontextu. Tieto plány však neuznávajú ten
princip „radikálnej ochrany pamiatok", o ktorom,
nasledujúc johna Ruskina a Aloisa Riegla, uvažoval
Max Dvořák. Právě tento prúd pamiatkovej starost-
livosti zabezpečuje tú najcelostnejšiu konzerváciu
pamiatok „v danom stave" a tiež oddelenie moder-
ných vstupov do historického urbánneho kontextu
od rekonštrukcií A? Súčasná
architektúra je podl'a Dvořáka kl'účovým řaktorom
umožňujúcim vytvořit' jednotu v rámci obnovy. Kvm
Riegl v střete súčasnej architektúry a historického
kontextu objavuje nutnost' rozhodovat' medzi kon-
Riktnými hodnotovými pozíciami, nie intervenovat',
Dvořák tu kvóli změněnému kultúrnemu kontextu
a post-seceným uměleckým prúdom vidí kultúrne
bojisko. A zasadzuje sa o konkrétny trend.
Za druhé: počas 20. storočia bolo na Dvořákom
identihkovaný moderný klasicizmus upozorněné
hned' niekol'kokrât — v 20. rokoch Wernerom Hege-
mannom a Leom Adlerom na stránkách německého
architektonicko-urbanistického časopisu
Aio/Mňúiýh? ýžA v 30. rokoch Marcellom
Piacentinim, ktorý berlínsku radnicu od Ludwiga
Hofřmanna povýšil na manifest tak svojej architek-
túry, ako aj ním redigovaného časopisu
a napokon než Aldom Rossim, ktorý vo svojom hlme
úMAo pri rozprávaní o veřejných stavbách
vychádza z práč Adolfa Loosa a Maxa Dvořáka.
Rozhodujúcou skutočnosťou nie je počet článkov,
ktoré M. Dvořák o modernom klasicizme napísal, ale
to, že rozpoznal nutnost' integrovat' konzerváciu
a plánovanie a tiež nemožnost' vylúčiť súčasnú
architektúru z pamiatkovej starostlivosti. Národ,
civilizácia bez súčasnej architektúry nemá skutočnú
představu o ochraně pamiatok, nanajvýš pozná iba
staré návody, ako hovoří Dvořák, Rřy^přA.
^ Ai. ürZi/M
67