Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

stavebné dielo hodné ochrany bez jeho okolia, bez
jeho spojenia s přírodou a krajinou žiadnu riadnu
tému pamiatkovej starostlivosti. Kritizoval Riegla,
ktorý podl'a jeho názoru redukoval modernu pa-
miatkovú starostlivosť na citový zmysel pre časovo
deňnovanú „hodnotu staroby", zatial' čo on chcel
vidieť v rozsiahlom priestornom pojme „domova"
historické poznatky a národnú hrdosť ako rovno-
cenné komponenty voči starobě.
Dvořák zažíval obdobie svojho najváčšieho pro-
fesionálneho lesku medzi rokmi 1909 a 1914, keď
bol protektorom pamiatkovej starostlivosti následník
trónu arcivojvoda Franz Ferdinand. Tento sa vehe-
mentne angažoval za principy modernej pamiatkovej
starostlivosti, miešal sa do najdetailnejších otázok
„c. k. Centrálnej komisie" a absolutné rešpektoval
Dvořákovu osobnosť. Ako vyplývá z výskumov
Theodora Brücklera, Dvořák musel predložiť text
Franzovi Ferdi-
nandovi už v roku 1913. Ten ho pokládal za abso-
lutné dobrý a súhlasil s jeho rozšířením vo všetkých
korunných zemiach. Dielo ale mohlo vyjsť až v roku
1916 a málo po 1. světověj vojně enormný účinok
na široké sociálně vrstvy.
bol spisom, v ktorom hrál pojem „do-
mova" centrálu úlohu. Tento komplexný a rozporný
jav „antimodernej moderny" sa asi od roku 1870,

teda v čase najintenzívnejšej industrializácie, kedv sa
meštianstva v priebehu rapídnych zmien historických
miest a krajiny zmocnil vefký strach, stával stále aktu-
álnější. V monarchii sa najprv korunný princ Rudolf
ešte v zmysle liberalizmu a potom Franz Ferdinand
v zmysle konzervatívneho katolicizmu snažili vytvo-
řit' pre mnohonárodnostný štát napriek rozličným
domovom jednotný Flabsburský domov, ktorý sa mal
prejavovať nielen pojmom vládnuceho domu, ale aj
jednotnou územnou kultúrnou spolupatričnosťou.
Pravděpodobně bola táto snaha dóležitým dóvodom
nadšenia následníka trónu pre „modernu" - nie už
nacionálnu — pamiatkovú starostlivost'.
Dvořákov pojem domova sa nezakládal len na
umeleckohistorickej genéze uměleckého citu pre pa-
miatkové súbory, ale aj na teoretických výdobytkoch
německého hnutia kde už v neskorom
19. storočí boli položené dóležité základné kamene
pre „zasnúbenie" pamiatkovej starostlivosti, ochrany
krajiny a přírody, ktoré zostali platné dodnes. Tieto
ale boli v prvom rade predchnuté myšiienkou zá-
chranv znetvořeného „německého" domova, ktorá
potom viedla k zneužitiu národnými socialistami.
V tom spočívá „triumf" a „tragédia" Dvořákovho
odkazu.
^ /yíwúýy ý.

91