DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Blower, Jonathan: Max Dvořák, Wilhelm von Bode and "The Monuments of German Art"
DOI Artikel:Dvořák, Max: Appendix: Promemoria über die Organisation und das Arbeitsprogramm der Monumenta artis Germaniae: {Memorandum on the Organisation and Working Program of the Monumenta artis Germaniae}
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31179#0126
„německých" historikov umenia. A tak Dvořák
přicestoval do Frankfurtu nad Mohanom ako sice
mladý, no respektovaný odborník a bol, podl'a svo-
jich vlastných zápiskov, schopný vniesť rigorózně
vedecké principy Viedenskej školy do dosiaf nejas-
ných ciďov rodiaceho sa německého spolku, ktorý
sa stále zaoberal liberálnou představou potřeby šíriť
umenie medzi masy prostredníctvom všeobecno-
-vzdelávacích iniciativ. Tento Althoffov ideál fungo-
vania spolku bol na zasadnutí uměleckými historikmi
všeobecne odmietnutý. Spomedzi nich sa Dvořák,
Bode a ďalší zasadili za sústredenie sil nového spolku
na jeho prvotný vedecký cief — súbor publikácií o ně-
meckých pamiatkach. Sprvu bol nazvaný
ako odkaz na vzorový model
Á? kridckú publikáciu středověkých
listinných prameňov, ktorá vyniesla Nemecko na čelo
historických vied. Jej motto mohlo byť bez výhrad
převzaté aj plánovanou umeleckohistorickou edíciou
Po založení spolku sa okamžité rozběhlo pláno-
vanie rozsiahlej série publikácií. Členmi špeciálnej
komisie, vytvorenej na přípravu jej konkrétného
programu, sa stali Georg Dehio, Adolph Gold-
schmidt a Max Dvořák. Každý z nich předložil svoj
návrh Bodemu a rade DVfK, pričom Dvořák bol
čo sa týká organizácie a súhrnnosti programu ďa-
leko najrigoróznější a najobsiahlejší, a to až v miere
naznačujúcej tnverziu rakúskych a pruských kultúr-
nych stereotypov. Každopádně, kvality Dvořákovho
programu - hoci nakoniec komplikujúceho celé
podujatie — sa zhodovali s Bodeho tužbou po čo
najširšom zábere a jeho návrh sa tak stal základom
deňnitívneho programu DA D<?%A/7?kA7" Ar AáwóvA??
Výskumné projekty sa rozběhli hněď vzápátí.
Dvořák pokračoval v propagácii práce DVfK na
viacerých frontoch hlboko do vojnových rokov. Do-
konca sa chvil'u zdálo, že nemecký postup v Europe
móže posunúť vedecké ciele spolku, keďže pamiatky
na okupovaných územiach Belgická a inde sa stali
pre německých akademikov študijne prístupnejšie.
V spätnom pohl'ade je tuto skutočnosť potřebné
vidieť ako naplnenie imperialistického piateho bodu
programu: „Pz?/ď<VAtw wwmG/G //zw/Az zzAyf zAz A,
AAď ko/k y zAwď AzwzA ťzz^Azy Atp
^zA <%AAG/KApzzzzzzkřA^ AAzA gykkry/f z/zzzi'AfAA AoTWOiť
^zAk<? wk A zzíw/z Je
sice pravda, že právě tento bod určíte nepochádzal
od Dvořáka, aktívna účasť v DVfK a súvisiacich
nacionalistických aktivitách však spochybňuje jeho
všeobecne přijímaný „status obete" a naopak před-
pokládá postupné zbližovanie sa s niektorou formou
pangermánskej kultúrnej ideologie.
PzvAAA y zzygAAAp/ Ai. PPAAzz
124
přicestoval do Frankfurtu nad Mohanom ako sice
mladý, no respektovaný odborník a bol, podl'a svo-
jich vlastných zápiskov, schopný vniesť rigorózně
vedecké principy Viedenskej školy do dosiaf nejas-
ných ciďov rodiaceho sa německého spolku, ktorý
sa stále zaoberal liberálnou představou potřeby šíriť
umenie medzi masy prostredníctvom všeobecno-
-vzdelávacích iniciativ. Tento Althoffov ideál fungo-
vania spolku bol na zasadnutí uměleckými historikmi
všeobecne odmietnutý. Spomedzi nich sa Dvořák,
Bode a ďalší zasadili za sústredenie sil nového spolku
na jeho prvotný vedecký cief — súbor publikácií o ně-
meckých pamiatkach. Sprvu bol nazvaný
ako odkaz na vzorový model
Á? kridckú publikáciu středověkých
listinných prameňov, ktorá vyniesla Nemecko na čelo
historických vied. Jej motto mohlo byť bez výhrad
převzaté aj plánovanou umeleckohistorickou edíciou
Po založení spolku sa okamžité rozběhlo pláno-
vanie rozsiahlej série publikácií. Členmi špeciálnej
komisie, vytvorenej na přípravu jej konkrétného
programu, sa stali Georg Dehio, Adolph Gold-
schmidt a Max Dvořák. Každý z nich předložil svoj
návrh Bodemu a rade DVfK, pričom Dvořák bol
čo sa týká organizácie a súhrnnosti programu ďa-
leko najrigoróznější a najobsiahlejší, a to až v miere
naznačujúcej tnverziu rakúskych a pruských kultúr-
nych stereotypov. Každopádně, kvality Dvořákovho
programu - hoci nakoniec komplikujúceho celé
podujatie — sa zhodovali s Bodeho tužbou po čo
najširšom zábere a jeho návrh sa tak stal základom
deňnitívneho programu DA D<?%A/7?kA7" Ar AáwóvA??
Výskumné projekty sa rozběhli hněď vzápátí.
Dvořák pokračoval v propagácii práce DVfK na
viacerých frontoch hlboko do vojnových rokov. Do-
konca sa chvil'u zdálo, že nemecký postup v Europe
móže posunúť vedecké ciele spolku, keďže pamiatky
na okupovaných územiach Belgická a inde sa stali
pre německých akademikov študijne prístupnejšie.
V spätnom pohl'ade je tuto skutočnosť potřebné
vidieť ako naplnenie imperialistického piateho bodu
programu: „Pz?/ď<VAtw wwmG/G //zw/Az zzAyf zAz A,
AAď ko/k y zAwď AzwzA ťzz^Azy Atp
^zA <%AAG/KApzzzzzzkřA^ AAzA gykkry/f z/zzzi'AfAA AoTWOiť
^zAk<? wk A zzíw/z Je
sice pravda, že právě tento bod určíte nepochádzal
od Dvořáka, aktívna účasť v DVfK a súvisiacich
nacionalistických aktivitách však spochybňuje jeho
všeobecne přijímaný „status obete" a naopak před-
pokládá postupné zbližovanie sa s niektorou formou
pangermánskej kultúrnej ideologie.
PzvAAA y zzygAAAp/ Ai. PPAAzz
124