DOI Heft:
Nr. 2
DOI Heft:Obsah / Contents
DOI Artikel:Gerát, Ivan: Poznámky k vizuálnej topike stredovekých obrazov martýrií na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31179#0172
Utešujúcu návštěvu vo vážení zobrazovali aj
středověké cykly skutkov milosrdenstvaA Podobné
vyznieva levočský obraz sv. Doroty, ktorá vo vážení
presviedča svoje sestry, aby neodpadli od křesťanstva
napriek hrozbě smrti. Doraz leží na motive knihy,
predstavujúcej kresťanskú doktrínu. Iné akcenty
spája s návštěvou vo vážení obraz levočského ol-
tára sv. Petra a Pavla (před 1500). Na obloku cely
je položené jedlo. Pavol přikládá ruky k Petrovým
ústam, akoby ich chcel otvoriť. Podl'a legendy vládca
Antiochie Teohlus dal Petra zatvoriť do žalára a držal
ho o hlade. Keď mu Pavol priniesol jedlo, Peter už
nevedel ani otvoriť ústaA
Legenda sv. Margity spája s uváznením martýrky
významovo protikladnú a dejovo dramatickejšiu
udalosť: návštěvu útočiacim drakomA Na mlynic-
kom oltáři (1515 — 1520) stojí mladá žena pokojné,
aj keď mohutná obluda už hryzie do jej šiat a chystá
sa zadrapiť do jej nohy labou s velikými pazúrmi.
Vel'ký kříž v ruke svátice odkazuje na znamenie
kríža, ktoré bolo podl'a legendy dostatočne silné,
aby príšeru zničilo.
Mučenie
V spósobe zobrazenia mučenia svátcov sa pre-
javili rožne představy umelcov o psychickom pře-
žívaní utrpenia — od spiritualistickej povznesenosti
nad pominutel'né hrôzy tohto světa až po obraz
prirodzeného 1'udského utrpenia. Časté opakovanie
scén mučenia provokuje aj otázku motivácií objed-
návatelův: čo chceli dosiahnuť obrazmi krutého
týrania?
Cesta k odpovědi na tuto otázku vedie opáť cez
analýzu zachovaných vizuálnych prameňov a textov,
ktoré nás informujú o významoch zobrazeného.
^ Por. BÜHREN, R. van: D7g IFAA Ar A Ar
KwA Ar 72. — 7& JAU^^Arir. Hiidesheim 1998; najnovšie
BOTANA, F.: TA IRAK Aířry A KAA? AířAwAHr/ ý.
7OLO - r. 7400). Turnhout 2011. K situácii na Slovensku pozři
KRÁSA, J.: Levočské morality. In: VÁROSS, M. (ed.): Zo
tÁ?rvA y/A^r^yA Bratislava 1965, s. 245-264;
BURAN 2002, c. d. (v pozn. 30), s. 43-70.
^ K oltářů (1490 —1500) pozři RADOCSAY1955, c. d. (v pozn.
9), s. 375-376. Táto téma mohla byť v Uhorsku známa už
z tzv. Anjouovského legendária (Cod. Vat. Lat. 8541, fol. 9r,
okolo 1330). Por. LEVÁRDY, F. (ed.): ALgptrEÍyýw Lygř/%-
V textoch legiend sa mučenie chápe ako posledná
možnost' vladára přesadit' svoju moc aj v nábožen-
skej sféře. Mučenie využívá, aby zlomil volu svojej
obete, keď už neuspel s výhodnou ponukou alebo
intelektuálnou argumentáciouA Mučená osoba
ostává věrná svojej pravdě. Vladár ju móže zničit'
fyzicky, ale na kultúrny systém, v rámci ktorého jej
konanie nadobúda zmysel, nemá žiaden dosah. V re-
prezentácii mučenia možno rozlišit' dve fázy: najskór
vladár ešte verí vo svoj úspěch, neskór už chápe,
že neuspeje, a tak sa mučenie mění z prostriedku
presviedčania na nástroj pomsty, resp. na odstrašu-
júci príkladA Obrazy mučenia podobné ako obrazy
súdenia predvádzajú prinajmenšom v prvej fáze deja
inscenovaný súboj o pravdu. Svátec alebo svática,
reprezentujúci kresťanskú verziu pravdy, sa stre-
távajú s mocným mužom (mučitelom nikdy nie je
žena), ktorý je navýše bezohladne krutý a brutálny.
V zmesi jeho motívov sa neraz objavuje túžba po
svátici ako žene. Analýza obrazov sa musí zametat'
hlavně na otázku akými prostriedkami, akými mo-
tívmi a formami maliar vyjádřil hodnotový súboj,
ktorv je podstatou zobrazeného deja. Je z jeho diela
zřejmé zameranie na ideovo rozhodujúce hodnoty,
alebo odvádza pozornost' mým smerom? K akým
náhladom a ako vedie divákovo vnímanie? Ako sa vo
formách zobrazenia jednotlivých postáv a motívov
prejavuje ich hodnotenie?
Týranie na mučidlách
Už v šivetickej rotundě sv. Margity zobrazili mu-
čenie, kto Am sa Olibrius usiloval zlomit' volu a vieru
svátice. Margita najskór vzbudila erotickú túžbu vla-
dára, no keď Olibrius zistil, že jeho súkromné emócie
a potřeby ostanú neuspokojené, Margitine tělo sa
AAAy. Budapest 1973, s. 27; SZAKÁCS, B. Zs.: M
My/A r^Ay^rA Budapest 2006, s. 230.
^ VORAGINE, c. d. (v pozn. 39), s. 190.
^ SCHIRRMEISTER, A.: Folter und Heiligung in der Legenda
Aurea. In: BURSCFIEL - DISTELRATH - LEMBKE 2000,
c. d. (vpozn. 2), s. 133-149, tu s. 137.
^ BOUREAU, A.: L^7 LúywA A/A. D ptsAw /MnAý* AAny/ři
A ff 72FA. Pans 1984, s. 116.
168
středověké cykly skutkov milosrdenstvaA Podobné
vyznieva levočský obraz sv. Doroty, ktorá vo vážení
presviedča svoje sestry, aby neodpadli od křesťanstva
napriek hrozbě smrti. Doraz leží na motive knihy,
predstavujúcej kresťanskú doktrínu. Iné akcenty
spája s návštěvou vo vážení obraz levočského ol-
tára sv. Petra a Pavla (před 1500). Na obloku cely
je položené jedlo. Pavol přikládá ruky k Petrovým
ústam, akoby ich chcel otvoriť. Podl'a legendy vládca
Antiochie Teohlus dal Petra zatvoriť do žalára a držal
ho o hlade. Keď mu Pavol priniesol jedlo, Peter už
nevedel ani otvoriť ústaA
Legenda sv. Margity spája s uváznením martýrky
významovo protikladnú a dejovo dramatickejšiu
udalosť: návštěvu útočiacim drakomA Na mlynic-
kom oltáři (1515 — 1520) stojí mladá žena pokojné,
aj keď mohutná obluda už hryzie do jej šiat a chystá
sa zadrapiť do jej nohy labou s velikými pazúrmi.
Vel'ký kříž v ruke svátice odkazuje na znamenie
kríža, ktoré bolo podl'a legendy dostatočne silné,
aby príšeru zničilo.
Mučenie
V spósobe zobrazenia mučenia svátcov sa pre-
javili rožne představy umelcov o psychickom pře-
žívaní utrpenia — od spiritualistickej povznesenosti
nad pominutel'né hrôzy tohto světa až po obraz
prirodzeného 1'udského utrpenia. Časté opakovanie
scén mučenia provokuje aj otázku motivácií objed-
návatelův: čo chceli dosiahnuť obrazmi krutého
týrania?
Cesta k odpovědi na tuto otázku vedie opáť cez
analýzu zachovaných vizuálnych prameňov a textov,
ktoré nás informujú o významoch zobrazeného.
^ Por. BÜHREN, R. van: D7g IFAA Ar A Ar
KwA Ar 72. — 7& JAU^^Arir. Hiidesheim 1998; najnovšie
BOTANA, F.: TA IRAK Aířry A KAA? AířAwAHr/ ý.
7OLO - r. 7400). Turnhout 2011. K situácii na Slovensku pozři
KRÁSA, J.: Levočské morality. In: VÁROSS, M. (ed.): Zo
tÁ?rvA y/A^r^yA Bratislava 1965, s. 245-264;
BURAN 2002, c. d. (v pozn. 30), s. 43-70.
^ K oltářů (1490 —1500) pozři RADOCSAY1955, c. d. (v pozn.
9), s. 375-376. Táto téma mohla byť v Uhorsku známa už
z tzv. Anjouovského legendária (Cod. Vat. Lat. 8541, fol. 9r,
okolo 1330). Por. LEVÁRDY, F. (ed.): ALgptrEÍyýw Lygř/%-
V textoch legiend sa mučenie chápe ako posledná
možnost' vladára přesadit' svoju moc aj v nábožen-
skej sféře. Mučenie využívá, aby zlomil volu svojej
obete, keď už neuspel s výhodnou ponukou alebo
intelektuálnou argumentáciouA Mučená osoba
ostává věrná svojej pravdě. Vladár ju móže zničit'
fyzicky, ale na kultúrny systém, v rámci ktorého jej
konanie nadobúda zmysel, nemá žiaden dosah. V re-
prezentácii mučenia možno rozlišit' dve fázy: najskór
vladár ešte verí vo svoj úspěch, neskór už chápe,
že neuspeje, a tak sa mučenie mění z prostriedku
presviedčania na nástroj pomsty, resp. na odstrašu-
júci príkladA Obrazy mučenia podobné ako obrazy
súdenia predvádzajú prinajmenšom v prvej fáze deja
inscenovaný súboj o pravdu. Svátec alebo svática,
reprezentujúci kresťanskú verziu pravdy, sa stre-
távajú s mocným mužom (mučitelom nikdy nie je
žena), ktorý je navýše bezohladne krutý a brutálny.
V zmesi jeho motívov sa neraz objavuje túžba po
svátici ako žene. Analýza obrazov sa musí zametat'
hlavně na otázku akými prostriedkami, akými mo-
tívmi a formami maliar vyjádřil hodnotový súboj,
ktorv je podstatou zobrazeného deja. Je z jeho diela
zřejmé zameranie na ideovo rozhodujúce hodnoty,
alebo odvádza pozornost' mým smerom? K akým
náhladom a ako vedie divákovo vnímanie? Ako sa vo
formách zobrazenia jednotlivých postáv a motívov
prejavuje ich hodnotenie?
Týranie na mučidlách
Už v šivetickej rotundě sv. Margity zobrazili mu-
čenie, kto Am sa Olibrius usiloval zlomit' volu a vieru
svátice. Margita najskór vzbudila erotickú túžbu vla-
dára, no keď Olibrius zistil, že jeho súkromné emócie
a potřeby ostanú neuspokojené, Margitine tělo sa
AAAy. Budapest 1973, s. 27; SZAKÁCS, B. Zs.: M
My/A r^Ay^rA Budapest 2006, s. 230.
^ VORAGINE, c. d. (v pozn. 39), s. 190.
^ SCHIRRMEISTER, A.: Folter und Heiligung in der Legenda
Aurea. In: BURSCFIEL - DISTELRATH - LEMBKE 2000,
c. d. (vpozn. 2), s. 133-149, tu s. 137.
^ BOUREAU, A.: L^7 LúywA A/A. D ptsAw /MnAý* AAny/ři
A ff 72FA. Pans 1984, s. 116.
168