námi po odstraněných prsníkoch zavěsili na mučidlá
dolu hlavou/ Dvaja mučitelia jej zarezávajú do od-
halených noh. Svática znáša drastické mučenie s po-
kojným výrazom a zopatými rukami. Mnohí mučení
martýri si na obrazoch zachovávajú pokojný výraz,
motivovaný hlbokou vierou v dehnitívne víťazstvo
nad smrťou. Už Tertulián vo svojom slávnom prí-
hovore k marpnom prisťúbil, že tělo nebude trpieť
ani počas mučenia, ak bude duch prebývať v nebiA
Podfa Tomáša Akvinského znášajú svätci bolesť
preto, že do ich tiel prúdi utešujúca VsA
Podobné úvahy do istej miery protirečia poznámke
Gregora Vďkého, parafrázovanej Brunom z Quer-
furtu: to ýAAyi^
/^^oA ýy rAy/z
Dobové vnímanie a interpretáciu mučeného těla
pomáhá pochopiť vizuálna analýza obrazu, hlavně
jeho porovnáváme s inými dielami, věnovanými
podobnej problematike.
Starostlivo vykalkulované inscenovanie nahoty
martýrok pomocou závojov a bedrových rúšok sa
zdá byť příznačnou črtou umenia 15. storočiaA Via-
cero autorov vyjádřilo názor, že v mysli divákov sa
miešala křesťanská interpretácia příběhu mučeného
nahého těla s inými prístupmi. Scény mučenia určité
neslúžili len na predvádzanie odhaleného ýý/yrÁéúo
těla. Mafby hrabušického oltára sv. Vavrinca a spiš-
skosobotského oltára sv. Juraja zobrazujú mužské
tělo [Obr. 9]. Obaja svätci sú vyzlečení od pása na-
hor, a majú aj holé nohy. Niektoré autorky a autoři
v súvislosti s podobnými obrazmi vyzdvihujú možné
erotické asociácie rózneho druhu. V radikálnějších
verziách dokonca hovoria o
či Podobné termíny
MALKdEWICZ 1990, c. d. (v pozn. 34), s. 63, identifikovala
příběh ako štvrté a piate martýrium sv. Žoňe. K prameňom
příběhu ibidem, s. 54-60. Ani táto identiňkácia nevylučuje
nekritické prevzatie hagiograňckého toposu například z le-
gendy sv. Agáty.
^ „AbV/rtwr wřrw, řE." — TERTULLIA-
NUS:Mť^yy^y, II, 10. Por. TERTULLIANUS: Povzbuzení
mučeníkům. Ad martyras. Ed. P. KITZLER. In: Tkc/ogAýý
4, 2002, s. 55-62.
TAMMEN 2005, c. d. (v pozn. 25), s. 317. Příslušné miesta
3T/2M2M Tfvo/ogzízz cituje BYNUM, C. W: R^rr^rAb^ A Bcúy
z'% ITřEřfw 200 — 7334. New York 1995, s. 310,
pozn. 116.
UEo/v. Anyh, 7377. Ec/c.'i. CU3/, 7333.
pochádzajú z teorií a senzibility našej doby. Vníma-
nie nahoty je kulturně kódované, takže závisí aj od
situácie, v ktorej sa nahota prejavujeA Je otázne,
nakol'ko prichádzali erotické asociácie do úvahy
v dobovej situácii vnímania obrazov, ktorá cielene
- BRL1NO Z QUEREURTU: I-ý/7^^. EyyvV?
Praha 1996, s. 122.
""i TAMMEN 2005, c. d. (v pozn. 25), s. 325.
6^ MILES, M. R.: CUvA AóAAřv R<A?3w.r
A tA (VAáhw IDE New York 1991, s. 156:
wgTyVy"; CAYINESS 2001, c. d. (v pozn. 50), s. 84-124:
Por. aj MILLS, R.: "For They Know Not What They
Do". Violence in Medieval Passion Iconography. In: DUBRUCK
- EVEN 2002, c. d. (v pozn. 52), s. 200-216, tu s. 205-208.
63 jprpTjy R ; Der anstößige Körper. Anmerkungen zu einer Se-
miotik der Nacktheit. In: SCHREINER, K. - SCHNITZLER,
171
dolu hlavou/ Dvaja mučitelia jej zarezávajú do od-
halených noh. Svática znáša drastické mučenie s po-
kojným výrazom a zopatými rukami. Mnohí mučení
martýri si na obrazoch zachovávajú pokojný výraz,
motivovaný hlbokou vierou v dehnitívne víťazstvo
nad smrťou. Už Tertulián vo svojom slávnom prí-
hovore k marpnom prisťúbil, že tělo nebude trpieť
ani počas mučenia, ak bude duch prebývať v nebiA
Podfa Tomáša Akvinského znášajú svätci bolesť
preto, že do ich tiel prúdi utešujúca VsA
Podobné úvahy do istej miery protirečia poznámke
Gregora Vďkého, parafrázovanej Brunom z Quer-
furtu: to ýAAyi^
/^^oA ýy rAy/z
Dobové vnímanie a interpretáciu mučeného těla
pomáhá pochopiť vizuálna analýza obrazu, hlavně
jeho porovnáváme s inými dielami, věnovanými
podobnej problematike.
Starostlivo vykalkulované inscenovanie nahoty
martýrok pomocou závojov a bedrových rúšok sa
zdá byť příznačnou črtou umenia 15. storočiaA Via-
cero autorov vyjádřilo názor, že v mysli divákov sa
miešala křesťanská interpretácia příběhu mučeného
nahého těla s inými prístupmi. Scény mučenia určité
neslúžili len na predvádzanie odhaleného ýý/yrÁéúo
těla. Mafby hrabušického oltára sv. Vavrinca a spiš-
skosobotského oltára sv. Juraja zobrazujú mužské
tělo [Obr. 9]. Obaja svätci sú vyzlečení od pása na-
hor, a majú aj holé nohy. Niektoré autorky a autoři
v súvislosti s podobnými obrazmi vyzdvihujú možné
erotické asociácie rózneho druhu. V radikálnějších
verziách dokonca hovoria o
či Podobné termíny
MALKdEWICZ 1990, c. d. (v pozn. 34), s. 63, identifikovala
příběh ako štvrté a piate martýrium sv. Žoňe. K prameňom
příběhu ibidem, s. 54-60. Ani táto identiňkácia nevylučuje
nekritické prevzatie hagiograňckého toposu například z le-
gendy sv. Agáty.
^ „AbV/rtwr wřrw, řE." — TERTULLIA-
NUS:Mť^yy^y, II, 10. Por. TERTULLIANUS: Povzbuzení
mučeníkům. Ad martyras. Ed. P. KITZLER. In: Tkc/ogAýý
4, 2002, s. 55-62.
TAMMEN 2005, c. d. (v pozn. 25), s. 317. Příslušné miesta
3T/2M2M Tfvo/ogzízz cituje BYNUM, C. W: R^rr^rAb^ A Bcúy
z'% ITřEřfw 200 — 7334. New York 1995, s. 310,
pozn. 116.
UEo/v. Anyh, 7377. Ec/c.'i. CU3/, 7333.
pochádzajú z teorií a senzibility našej doby. Vníma-
nie nahoty je kulturně kódované, takže závisí aj od
situácie, v ktorej sa nahota prejavujeA Je otázne,
nakol'ko prichádzali erotické asociácie do úvahy
v dobovej situácii vnímania obrazov, ktorá cielene
- BRL1NO Z QUEREURTU: I-ý/7^^. EyyvV?
Praha 1996, s. 122.
""i TAMMEN 2005, c. d. (v pozn. 25), s. 325.
6^ MILES, M. R.: CUvA AóAAřv R<A?3w.r
A tA (VAáhw IDE New York 1991, s. 156:
wgTyVy"; CAYINESS 2001, c. d. (v pozn. 50), s. 84-124:
Por. aj MILLS, R.: "For They Know Not What They
Do". Violence in Medieval Passion Iconography. In: DUBRUCK
- EVEN 2002, c. d. (v pozn. 52), s. 200-216, tu s. 205-208.
63 jprpTjy R ; Der anstößige Körper. Anmerkungen zu einer Se-
miotik der Nacktheit. In: SCHREINER, K. - SCHNITZLER,
171