Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

70. yy. ý/nyh y AA t obw^?, t^T^Wč w<%A<3
y tu Aty/h, AvW yy. J^ry/g Wt^, 7 i 7 7. řW<?.' i.
GřrJ/, 77P4

orientovala tvorbu mentálnych obrazov u divákov
iným smerom.^Je pravděpodobné, že pod tlakom
tejto situácie sa prinajmenšom vědomé zložky ich
představivosti uberali iným smerom. Ak by obraz
u niektorých divákov predsa vzbudzoval tužby, ktoré
kultura ich okolia hodnotila a sankcionovala ako ne-
dovolené, mali dosť dóvodov, aby ich zatajili, možno
dokonca aj sami před sebou. Nedostatok historických
svedectiev o podobnom vnímaní obrazov středově-
kými divákmi preto možno vysvětí'ovať alebo tým,
že podobný přístup v tejto době neexistoval, alebo
alternativně ako dósledok cenzury či autocenzury.

Pre vývoj obrazov mučenia v priebehu 15. sto-
ročia je charakteristické aj prehlbovanie obrazového
priestoru a rozmnožovanie počtu zobrazených motí-
vov. Na křídle levočského oltára sv. Kataríny (1469)
sa záujem o priestor prejavil například vzájomným
překrýváním postáv mučitel'ov a cisárovej družiny,
priestorovosťou postavy katana s kliešťami, ktorý sa
k mučeníčke naklána spoza plota, ale i sformovaním
spodnej časti mučidiel do podoby akéhosi podstavca
ubiehajúceho do hlbky v akejsi neobratné obrátenej
perspektivě. Zvláštnym motívom výjavu je anjel,
ktorý prilieta z neba, aby odviazal ruku svátice od
mučidiel.
O dobovom vnímaní podstaty zobrazeného dej a
móže poskytnut' zaujímavé informácie aj reprezentá-
cia svedkov mučenia. leh zobrazenie neraz vyjadřuje
sociálně rozdiely. Na spišskosobotskom obraze mu-
čenia sv. juraja sa muži v honosnom meštianskom
odeve, resp. v módnom rytierskom brnění vyhýbajú
osobným fýzickým zásahom do mučenia. Driapanie
martýrovho těla kovovými hrabličkami či opal'ovanie
fakl'ou prenechávajú najatým sluhom, patriacim oči-
vidné do nižších sociálnych vrstiev. Podobné sa dá
povedať aj o obraze mučenia sv. Vavrinca v Hrabu-
šiciach: prinajmenšom cisár nal'avo a měšťan vpravo
sú „iba" iniciátormi či svedkami, no nie priamymi
vykonávatelmi mučenia.
Varenie v kotle a iné spósoby mučenia
jurajova obrazová legenda v Spišskej Sobotě
obsahuje aj ďalšiu scénu, opakovánu v mnohých
cykloch. Varenie v kotle s roztaveným olovom podl'a
legendy svátea osviežilo ako příjemný kupe! [Obr.
10]. Podobné koncipované varenie sv Jána Evanje-
listu v oleji zobrazili na křídle levočského hlavného
oltára. Kvóli známým dielenským kontaktom vyniká
v tomto případe paralela ešte zretelnejšie — podobá
sa i vedlajší motiv muéitel'a, ktorý pomocou nádoby
na dlhej palici vylieva horúcu tekutinu na modliaceho
sa svátea a aj hgúra staršieho bradatého muža medzi
okolostojacimi.
Košická malba z druhého desaťročia 16. storočia
spája varenie Jána Bvanjelistu v kotle s utěšujúcou

N. (ed.): ^ Pot. TAMMBN 2005, c. d. (v pozn. 25), s. 321.
Vtpřrt AítTtř/kVr München
1992, s. 109-129, tu s. 120.

172