Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

víziou, typickou pre autora Zjavenia. Nečudo, že
hiavnou inšpiráciou bola Dürerova iiustrácia k Apo-
kalypse (B 61, 1498)3^ Celkový tón obrazového
rozprávania je však ovel'a pokojnější. Divákovu
pozornosť upúta aj zjavenie madony na polmesiaci,
spoza ktorej žiaria slnečné luče, odkazujúce na apo-
kalypticko ženu odetú slnkom.
Varenie svätice v kotle vidno aj v obrazových
legendách svátých panien. Na Spiši ho nájdeme už
okolo 1420 v dorotovskom cykle na severnej stene
levočského farského kostola, o sto rokov neskór na
mlynickom oltáři sv Margity [Obr. 11]. Porovnanie
obidvoch scén vedie k viacerým zaujímavým ziste-
niam. V obidvoch prípadoch sa v centre kompozí-
cie objavuje odhalené tělo svätice s dlhými vlasmi.
Zopáté ruky vyjadrujú odovzdané pohrúženie do
modlitby. Koruna, ktorú má na hlavě Dorota, nepatří
k realistickým detailom, nezakládá sa na správách
o historickom statuse svätice, ale označuje víťazstvo
martýrky nad utrpením. Mlynický obraz vyjadřuje ne-
beský póvod martýrskej koruny priamo: prostovlasej
Margite prináša korunu biela holubica, symbolizujúca
Ducha Svátého. Tento obraz je navýše syntetickou
scénou, lebo obsahuje aj motiv potrestania mučitel'ov
kameňmi, padajúcimi z neba. Kamene padajú z 1'avej
strany, holubica prilieta sprava. Pre punitívny zázrak
sa nenájde opora v texte Z/hžg/ Do úvahy
prichádza skór vizuálny zdroj — scéna potrestania
Jurajových mučitefov v Spišskej Sobotě.
Iné podoby mučenia zobrazovali zriedkavejšie.
Vláčenie sv juraja za koňom na Slovensku nájdeme
len na jeho spišskosobotskom oltáriA Dlhé plavé ku-
čery svátca sa napriek jeho svátožiare ťahajú po zemi
za ušfachtilou tvárou s ústami otvorenými na spósob
gréckej tragickej masky. Jeho biele rúcho s červeným
krížom na prsiach sa pri vlečení mierne zhrňa pod chr-
bát, na bruchu ho pridržiavajú svätcove zviazané ruky.
Donello Puppi poukázal vo svojej analýze příbuzného
obrazu od Bernarda Martorellana precizně detaily pri
zobrazení mučenia, ktoré mali byť inšpirované osob-
ným pozorováním podobných trestov, stupňujúcich
v rámci rituálu verejnej popravy intenzitu výsměchu

^ GLATZ, A. C.: Košice 1995,
s. 77-79 a obr. 35 na s. 207.
^ Podobnu formu mučenia zobrazili na vroclavskom oltáři sv.
Barbory (1447). — LABUDA 1984, c. d. (v pozn. 33), obr. 14.


/ 7. tu AUzTggy y AyA, /wAX'i? ? yAAtz ty. AK^íý
Af^f/y AÍ/y^K 73*77— 7720. KtcD. 7777.

a poníženiať Postroj koňa v Spišskej Sobotě je jed-
noduchší ako v parížskom diele a miesto priviazania
svátcových noh prekrýva postava mučitefa. Menej
detailov znamená menej argumentov v prospěch tézy
o osobnom pozorovaní podobného trestu. Zaujme aj
motiv ozbroj encov, ktoň údermi kyjakov zvyšuj ú svät-
covo utrpenie. Naturalistické pozorovanie detailov
pohybu, brutálnej fýziognómie či náznaku vrhnutého
tieňa sa tu kombinuje s nadměrnou relativnou vel'-
kosťou postáv (po druhé poschodie domu). Fyzická
vefkosť mužov rozhodne neoznačuje ich duchovnu
mohutnost', ako pri bežnom použití hierarchickej
perspektivy v středověku. Motivovalo ju skór úsilie
o zlepšenie čitatefnosti oltárneho obrazu, ktorý veriaci
vnímali z viacmetrovej vzdialenosti.
^ Maliar činný 1427 - 1452, obraz dnes v Louvri. Por. PUPPI,
L.: 7% AÍA. fAyAwyř ^4 Aí^rt}/r4y^. New York
1991, s. 79.

173