Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

sám sa vraj 20 skromnosti necítil byť hodným zo-
mrieť ako Ježiš. Keď mu v Říme ako cudzincovi
prisúdili tento potupný spósob popravy, požiadal,
aby ho ukřižovali dolu hlavou. Podl'a ZA/g? /gg^??ky
chcel otočením kríža naznačiť nielen svoju odkšnosť
od Spasitel'a, ale i fakt, že ho Kristus povolal zo
zeme na nebo. ^ V tomto zjednodušenom výklade
može apoštolova žiadosť o otočenic kríža vyznievať
takmer banálně. Najstaršie pramene však nechávajú
Petra tesne před Ukřižováním predniesť kompli-
kovánu teologickú úvahu, zameranú aj na interpre-
táciu kríža a jeho pozícieď je pravděpodobné, že
obsah jeho myšlienok sa ani nedá presne vysvetliť,
lebo Peter sa pokúšal vysloviť najhlbšie tajomstvá
fudskej existencie, ktoré sám opisuje ako fudskou
rečou nevyslovitefné, připadne vyslovitefné len
nevnímatefným hlasom, vychádzajúcim z najhlbšej
hlbky 1'udského vnútra, mlčanímA Samotný kříž je
paradoxom, a kříž otočený dole hlavou híbku tohto
paradoxu ešte prehlbuje poukázáním na potřebu
otočenia všetkých hierarchií: „... ýrfw ??č'??fok?7í'
/kyp/? /kAprMyýw, ipok??é yrrkyýw prřk??é ^kyýk?...
ko /Uk/Kr/%7 BoýkkoU ' Aj obraz Petrovho
ukrižovania dolu hlavou sa vo svede týchto prameňov
javí ako pozvanie ku kontemplácii, sledujúcej vyššie
ciele, než čokolvek, čo sa dá povedať prirodzenou
rečou, vrátane týchto riadkov. Každá, aj skutočne
podařená interpretácia obrazu nechává niektoré jeho
prvky nepovšimnuté. Napriek neúplnosti analýzy
diela však možno pochopiť mnohé z jeho dóležitých
významov a funkcií.
Ukřižovaného dolu hlavou zobrazuje Petra aj
mafba levočského oltára sv. Petra a Pavla. Přítom-
nost' cisára v tejto scéně protiřečí prameňom, podl'a
ktorých sa Nero vefmi nahněval, keď prefekt Agrip-
pa nechal Petra popravit', lebo ho chcel mučit' ovefa
horším spósobom. " Podobné platí aj o reliéf křídla
banskobystrického oltára sv. Barbory (1509) [Obr.
12], hoci v tomto případe vladárova koruna nemá
priečne oblúky, ktoré by označili jej špeciňcky cisár-
sky charakter. V pozadí obidvoch obrazov vidno kra-

^ Ibidem, s. 184.
' ZWIERLEIN, O.: Př?r//i z)? Ro/W. D7ř AAr<3/?A7?ř^ ZřygAiiř.
Aí^? řWřf /éÁivBř?? EA?7<9W Ar AB<?r?yA^ Ai Př?r%j P^Ai ízA
^ř^řr K%AróE/?AAr Gw^2/Ař. Berlin — New York 2009, s.
415-421.


72. NčEyoMTA rr. P<??r^, ^ rr. B^Ucry,
/éoYi?/ p2%yy AKK ByR^K 73ÚŽ. B
GřrA 7ŽŽŽ.

jinu a město, ktoré sice nie sú realisdckým obrazom,
no predsa viac zasadzujú události do stredoeurópsky
pósobiaceho prostredia, než by sa pokúšali o zo-
brazenie Říma. Neskorostredoveké obrazy popráv
vo viacerých momentoch posúvali a aktualizovali
významy zobrazených tém. Variovanie jednotlivých
motívov možno najlepšie demonštrovať pri najfrek-
ventovanejšom spósobe popravy — stínaní.

^ Ibidem, s. 419.
Ibidem, s. 417.
's Ibidem, s. 423.

175