Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

73. PípM^Mď JM DoWp, jA/7ď y JM^Čg/DoMOp, 773j/ř7iwd M
Acj/^ú JM E^McTh, 7. j?M7i7/M 73. j/crcák. Fctc.' HD H 334 H
P. Pf^7; 2007.

Stinanie
Sťatie umožňovalo usmrtit' martyra aj v tých
prípadoch, keď vďaka zázrakom zlyhali iné metody.
Možno aj preto sa stalo najčastejšie zobrazovaným
spósobom popravy. Frekventované kompozície stí-

Spomeňme napr. navij anie čriev sv. Erazma, zobrazené na
bardejovskom oltán Panny Marie, Mikuláša a Erazma a na
tabuliach z oltára apoštolov sv. Filipa a Jakuba ml. z Mošo-
viec (dnes SNM Martin, mv č. KH 4978, KH 4977 a KH
4979), stiahnutie z koze sv. Bartolomeja (nástěnná malba
v Kvačanoch), ubitie Jakuba ml. valchárskou palicou (kostol
sv. Egídia v Poprade) či prebodnutie sv. Tomáša kopijou
(Svábovce), ukrižovanie sv. Ondreja na kříž v tvare X (MNG
Budapešť, inv. č. 53.569; kostol sv. Egídia v Poprade), či
masové popravy sv. Achátia s desať tisícami vojakov a svátej
Uršuly s jedenásťtisíc ďalšími pannami (Banská Bystrica,
Mlynica, Rokycany, Bardejov, Sabinov). Upálenie sv. Vavrinca

nania poskytujú komparatívnej analýze ovel'a viac
látky než individuálně příznačné popravy/' V početnej
skupme scén sa možno pokúsiť o vytvorenie určitej
vnútornej typologie, zameranej na rozlíšenie konštant-
ných prvkov od premenlivých motívov, ktoré modi-
ňkovali význam obrazu a dodávali mu individualitu.
Maliari najčastejšie znázorňovali dramatický oka-
mih tesne před deňnitívnym vykonáním popravy.
Základný motiv výtvarného riešenia scény tvořil
obraz kata, ktorý sa rozháňa mečom nad martýrom
či martýrkou, kfačiacou v odovzdanej modlitbě.
Najstaršie verzie tejto kompozície obsahovali rela-
tivné menej vedfajších motívov. Dej sa odohráva na
jednoduchom, plošnom pozadí. Před kfačiacou sv.
Dorotou v nástennej mal'be levočského farského
kostola [Obr. 13] vidno chlapca, ktorý prináša košík
s kvetmi z rajskej záhrady, napriek tomu, že udalosť
sa podl'a legendy stala vo februáriú" Zázračnú útěchu
v okamihu smrti potvrdzuje aj obraz prilietajúceho
anjela v pravom hornom rohu obrazu. Obraz zá-
zrakov, sprevádzajúcich popravu, sl'uboval divákom
určitú ochranu (alebo aspoň útěchu) aj v neriešitel'-
ných situáciách. Tento pozitivny moment zohrával
dóležitú úlohu pri propagovaní vplyvu cirkvi v očiach
vnímatefovú^
Okolo polovice 15. storočia sa aj v obrazoch
stínania začína prejavovať radosť so zobrazovania
detailov postáv i pozadia. Obrazy sú spravidla ovel'a
prepracovanejšie, takže rastie aj počet vedfajších mo-
tívov a dodatočných významov. Prvým z príkladov
tohto druhu u nás sú obrazy stínania mučeníkov
zo Zlatých MoraviecT Jeden z nich je Ján Krstitel',
čo vidno podl'a typického oděvu - ťavej srsti — aj
podl'a Salome s misou v ruke, ktorá sa prizerá po-
pravě. Druhý sa považuje za stínanie Jakuba st., hoci
apoštolovi chýba jeho tradičný oděv či individuálně
možno porovnať s upálením učencov, obrátených na vidu
sv. Katarínou, a upálením sestier sv. Doroty.
VORAGINE, c. d. (v pozn. 39), s. 386-387.
si HAHN 2001, c. d. (v pozn. 48), s. 79.
32 K blízkosti ich stylu vroclavskému oltářů sv. Barbory pozři
LABUDA 1984, c. d. (v pozn. 33), s. 185. Kriticky sa k tomuto
předpokladu stavia GyöngyiTörök. Pozři CSÉFALYAY 1993,
c. d. (v pozn. 68), s. 176.

176