DOI issue:
Nr. 2
DOI issue:Obsah / Contents
DOI article:Gerát, Ivan: Poznámky k vizuálnej topike stredovekých obrazov martýrií na Slovensku
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.31179#0181
atribútyV Pozoruhodným detailom tohto obrazu
je démonizácia postavy vladára, ktorý má namiesto
noh pazúry.
Vladárov aj katov turban moze byť odkazom na
čoraz bkžšie turecké nebezpečenstvo. Nepřekvapuje,
že tento motiv sa nachádza aj vo viacerých neskorších
obrazoch, například v sťatí sv Jakuba na levočskom
hlavnom oltáři (aj keď pri zobrazení rovnakej témy
v Jakube pri Banskej Bystrici ešte chýbal). Medzi
týmito obrazmi však exituje také množstvo rozdie-
lov, že úloha jedného motivu nie je příliš významná.
Otázka rozdielov súvisí aj s róznymi vizuálnymi
zdrojmi, resp. paralelami oboch obrazov Na tabu-
liach z Jakuba Iďačí svátec před ďalším popraveným
tak, že čiastočne zakrýva jeho bezhlavé tělo. Podob-
ný motiv sa nachádza aj na tabuli z Marktkirche
v Hannoveri (okolo 1480) V Levočský obraz sa zasa
v mnohom inšpiroval grahkou Víta Stossa (L.7) V
Na banskobystrickom oltáři sv. Barbory vidno
namiesto jedného anjela obraz Boha-Otca, ktorý
přijímá dušu svátice v podobě malej nahej posta-
vičky, nesenej anjelmi. Kalich s hostiou před kl'a-
čiacou sväticou nie je len jej osobným atribútom,
ale aj vizuálnym odkazom na Kristovu modlitbu na
Olivovej hoře.
Kat obvykle stojí za popravovanou osobou. Vý-
nimkou je bardejovský oltář, kde Katarina kl'ačí opro-
ti katovi, ktorý sa rozháňa mečom a druhou rukou ju
drží za vlasy. V hornej časti úzkého obrazu čaká anjel
so šatkou, připravený prevziať dušu sváticeV
Výběr momentu stínania, ktorý sa mal stvárniť
v obraze, súvisí so zvláštnymi motívmi jednotlivé-
ho příběhu. V obraze popravy Jána Krstitel'a na
levočskom oltáři sv. Jánov (1520, Majster TH) vidno
Salome s misou, na ktorej je svátcova odťatá hlavaV
74. PťpTVM JM P<2MÚ, Ü7N/LÜ ^ JV. PřŽ7V % P%Kz, /ÖvV
jy. 73*00. Pc/c.'i. (NV. 7ŽPP.
ISAKUCS, L.: Der mittelalterliche Jakobuskult in Ungarn.
In: BAUER, D. R. — HERBERS, K. (ed.): Dfr
Ezý/Srtř, 1L7K^^%. Tübingen 2003,
s. 285-352, tu s. 347.
RÖCKELEIN, H.: Kult und Ikonographie Jacobus d. Ä. und
die Entstehungsgeschichte des Altaraufsatzes. In: CARQUÉ,
B. — RÖCKELEIN, H. (ed.): PUr ťřr V
A Göttingen 2005, s. 177-205, tu s. 184-189.
^ GLATZ, A. C.: Ikonograhcké a motivické inšpirácie a vzory
skulptur a tabulových malieb levočského hlavného oltára. In:
Mrr, 34, 2001, č. 2-3 s. 153-203, tu s. 168-169.
^ Motiv anjela sa pri stínaní svätice objavil už na levočskom
oltáři sv. Kataríny, v Turanoch chýba.
^ RADOCSAY 1955, c. d. (v pozn. 9), s. 381-382; GLATZ,
A. C.: Pokus o vt^medzenie maliarskych okruhov na Spiši
v prvej polovici 16. storočia. In:Mu-, 20,1987, č. 2, s. 55-100,
tu s. 62; VÉGH, p Der johannesaltar des Stadtpfarrers von
Leutschau Johannes Henckel. In: lT7A7řrj7zV77^K"rPT77r^ř-
rúwVř, 46-47, 1993 - 1994, s. 763-774. Por. aj bývalý hlavný
oltář sv. Jána Krstitefa zo Sabinova, po 1500, dnes MNG
Budapešť. — TÖRÖK, Gy: GoP/Kr í?
Budapest2005,s. 15-17.
177
je démonizácia postavy vladára, ktorý má namiesto
noh pazúry.
Vladárov aj katov turban moze byť odkazom na
čoraz bkžšie turecké nebezpečenstvo. Nepřekvapuje,
že tento motiv sa nachádza aj vo viacerých neskorších
obrazoch, například v sťatí sv Jakuba na levočskom
hlavnom oltáři (aj keď pri zobrazení rovnakej témy
v Jakube pri Banskej Bystrici ešte chýbal). Medzi
týmito obrazmi však exituje také množstvo rozdie-
lov, že úloha jedného motivu nie je příliš významná.
Otázka rozdielov súvisí aj s róznymi vizuálnymi
zdrojmi, resp. paralelami oboch obrazov Na tabu-
liach z Jakuba Iďačí svátec před ďalším popraveným
tak, že čiastočne zakrýva jeho bezhlavé tělo. Podob-
ný motiv sa nachádza aj na tabuli z Marktkirche
v Hannoveri (okolo 1480) V Levočský obraz sa zasa
v mnohom inšpiroval grahkou Víta Stossa (L.7) V
Na banskobystrickom oltáři sv. Barbory vidno
namiesto jedného anjela obraz Boha-Otca, ktorý
přijímá dušu svátice v podobě malej nahej posta-
vičky, nesenej anjelmi. Kalich s hostiou před kl'a-
čiacou sväticou nie je len jej osobným atribútom,
ale aj vizuálnym odkazom na Kristovu modlitbu na
Olivovej hoře.
Kat obvykle stojí za popravovanou osobou. Vý-
nimkou je bardejovský oltář, kde Katarina kl'ačí opro-
ti katovi, ktorý sa rozháňa mečom a druhou rukou ju
drží za vlasy. V hornej časti úzkého obrazu čaká anjel
so šatkou, připravený prevziať dušu sváticeV
Výběr momentu stínania, ktorý sa mal stvárniť
v obraze, súvisí so zvláštnymi motívmi jednotlivé-
ho příběhu. V obraze popravy Jána Krstitel'a na
levočskom oltáři sv. Jánov (1520, Majster TH) vidno
Salome s misou, na ktorej je svátcova odťatá hlavaV
74. PťpTVM JM P<2MÚ, Ü7N/LÜ ^ JV. PřŽ7V % P%Kz, /ÖvV
jy. 73*00. Pc/c.'i. (NV. 7ŽPP.
ISAKUCS, L.: Der mittelalterliche Jakobuskult in Ungarn.
In: BAUER, D. R. — HERBERS, K. (ed.): Dfr
Ezý/Srtř, 1L7K^^%. Tübingen 2003,
s. 285-352, tu s. 347.
RÖCKELEIN, H.: Kult und Ikonographie Jacobus d. Ä. und
die Entstehungsgeschichte des Altaraufsatzes. In: CARQUÉ,
B. — RÖCKELEIN, H. (ed.): PUr ťřr V
A Göttingen 2005, s. 177-205, tu s. 184-189.
^ GLATZ, A. C.: Ikonograhcké a motivické inšpirácie a vzory
skulptur a tabulových malieb levočského hlavného oltára. In:
Mrr, 34, 2001, č. 2-3 s. 153-203, tu s. 168-169.
^ Motiv anjela sa pri stínaní svätice objavil už na levočskom
oltáři sv. Kataríny, v Turanoch chýba.
^ RADOCSAY 1955, c. d. (v pozn. 9), s. 381-382; GLATZ,
A. C.: Pokus o vt^medzenie maliarskych okruhov na Spiši
v prvej polovici 16. storočia. In:Mu-, 20,1987, č. 2, s. 55-100,
tu s. 62; VÉGH, p Der johannesaltar des Stadtpfarrers von
Leutschau Johannes Henckel. In: lT7A7řrj7zV77^K"rPT77r^ř-
rúwVř, 46-47, 1993 - 1994, s. 763-774. Por. aj bývalý hlavný
oltář sv. Jána Krstitefa zo Sabinova, po 1500, dnes MNG
Budapešť. — TÖRÖK, Gy: GoP/Kr í?
Budapest2005,s. 15-17.
177