zvládnutej tělesnosti postáv, donátorku znázornili
zmenšenu v duchu stredovekej hierarchickej perspek-
tivy. Dalšie kontrast}^ v spósobe zobrazenia oboch
žien vyniknu pri porovnaní netypicky nádherných
šiat svátice, jej šperkov a vzorné upraveného účesu,
ozdobeného zlatou korunou so skromným odevom
donátorky a jej vdovským čepcom.
Závěr
Pochopenie fenoménu martýria vo vizuálnej
kultuře středověkého Slovenska si vyžaduje venovať
pozornosť všeobecným významom tejto tematiky,
ale aj spösobu ich konkrétného uplatnenia v danom
obraze. Pre ďalší analytický výskům ostává viacero
otvorených otázok. Jedným z nich je historické po-
tvrdenie přítomnosti určitých všeobecných charakte-
ristik na určitom mieste a v určitom čase. Odpověď
na tuto otázku si vyžaduje prekračovanie hraníc
dějepisu umenia smerom k dějinám spoločnosti,
církvi a literatury, konkrétnejšie například k výsku-
mu kázní, prednášaných na sviatok svátca. Medzi
zachovanými prameňmi na tento výskům možno
spomenúť kázně, ktoré predniesol uhorský františ-
kán Pelbartus Ladislaus de Temesvar, činný před ro-
kom 1504, a ktoré ovplyvnili aj jeho následovníkovi
Pof. napr. BÁRCZI, I. (ed.): P Budapest
2003, dostupné na http://sermones.elte.hu/, navštívené 6.
8. 2011.
Porovnáme dobového kazatefského výkladu legendy
s obrazmi umožní presnejšie spoznať komunikačnú
situáciu, pre ktorú boli obrazy vytvořené a kde bolí
vnímané. Druhý směr takto orientovaného výskumu
představuje prehíbená vizuálna analýza jednotlivých
kompozícií, zameraná na otázku vzorov, předloh
a paralel. Aj na tejto ceste sú možné určité interme-
diálně premostenia, ktoré poskytnu odpověď nielen
na formálnu podobu určitej kompozície, ale přinesu
historickému výskumu aj nové texty, ovplyvňujúce
vnímanie obrazu v danej situácii. Najvýznamnejšou
príležitosťou tohto druhu je skúmanie grafických ilu-
strácií tlačených vydaní legiend. dosiahla
len v poslednej tretine 15. storočia, keď sa rozšířila
kníhtlač, viac ako sto vydaní v náklade priemerne
1000 kusovi Viacero z týchto vydaní obsahuje ilu-
strácie, ktoré sa móžu stať významným prameňom
pre porovnávací výskům aj v prípadoch, keď sa ich
formálna podoba odlišuje od skúmaných tabufových
malieb. Realizácia podobných výskumov si v)^ža-
duje zaostriť pozornosť na jednotlivé diela ovel'a
dókladnejšie, než sa stalo v predchádzajúcich riad-
koch. Analyticky zamerané případové štúdie móžu
priniesť nielen množstvo detailných poznatkov, ale
aj potvrdenie či korekciu všeobecnějších poznatkov
o fungovaní vizuálnej kultury středověku.
^ BRÜCKNER, A. — BRÜCKNER, W: Zeugen des Glaubens
und ihre Literatur. In: BRÜCKNER, W (ed.):
Berlin 1974,
s. 521-578, tu s. 523.
179
zmenšenu v duchu stredovekej hierarchickej perspek-
tivy. Dalšie kontrast}^ v spósobe zobrazenia oboch
žien vyniknu pri porovnaní netypicky nádherných
šiat svátice, jej šperkov a vzorné upraveného účesu,
ozdobeného zlatou korunou so skromným odevom
donátorky a jej vdovským čepcom.
Závěr
Pochopenie fenoménu martýria vo vizuálnej
kultuře středověkého Slovenska si vyžaduje venovať
pozornosť všeobecným významom tejto tematiky,
ale aj spösobu ich konkrétného uplatnenia v danom
obraze. Pre ďalší analytický výskům ostává viacero
otvorených otázok. Jedným z nich je historické po-
tvrdenie přítomnosti určitých všeobecných charakte-
ristik na určitom mieste a v určitom čase. Odpověď
na tuto otázku si vyžaduje prekračovanie hraníc
dějepisu umenia smerom k dějinám spoločnosti,
církvi a literatury, konkrétnejšie například k výsku-
mu kázní, prednášaných na sviatok svátca. Medzi
zachovanými prameňmi na tento výskům možno
spomenúť kázně, ktoré predniesol uhorský františ-
kán Pelbartus Ladislaus de Temesvar, činný před ro-
kom 1504, a ktoré ovplyvnili aj jeho následovníkovi
Pof. napr. BÁRCZI, I. (ed.): P Budapest
2003, dostupné na http://sermones.elte.hu/, navštívené 6.
8. 2011.
Porovnáme dobového kazatefského výkladu legendy
s obrazmi umožní presnejšie spoznať komunikačnú
situáciu, pre ktorú boli obrazy vytvořené a kde bolí
vnímané. Druhý směr takto orientovaného výskumu
představuje prehíbená vizuálna analýza jednotlivých
kompozícií, zameraná na otázku vzorov, předloh
a paralel. Aj na tejto ceste sú možné určité interme-
diálně premostenia, ktoré poskytnu odpověď nielen
na formálnu podobu určitej kompozície, ale přinesu
historickému výskumu aj nové texty, ovplyvňujúce
vnímanie obrazu v danej situácii. Najvýznamnejšou
príležitosťou tohto druhu je skúmanie grafických ilu-
strácií tlačených vydaní legiend. dosiahla
len v poslednej tretine 15. storočia, keď sa rozšířila
kníhtlač, viac ako sto vydaní v náklade priemerne
1000 kusovi Viacero z týchto vydaní obsahuje ilu-
strácie, ktoré sa móžu stať významným prameňom
pre porovnávací výskům aj v prípadoch, keď sa ich
formálna podoba odlišuje od skúmaných tabufových
malieb. Realizácia podobných výskumov si v)^ža-
duje zaostriť pozornosť na jednotlivé diela ovel'a
dókladnejšie, než sa stalo v predchádzajúcich riad-
koch. Analyticky zamerané případové štúdie móžu
priniesť nielen množstvo detailných poznatkov, ale
aj potvrdenie či korekciu všeobecnějších poznatkov
o fungovaní vizuálnej kultury středověku.
^ BRÜCKNER, A. — BRÜCKNER, W: Zeugen des Glaubens
und ihre Literatur. In: BRÜCKNER, W (ed.):
Berlin 1974,
s. 521-578, tu s. 523.
179