Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

Obrazově série.
Koncipovanie životov svátých v


L7úon*^é - luxusný boloňský
kodex, v)^tvorený na objednávku uhorského kráfov-
ského dvora v 14. storočí (dnes po častiach archi-
vovaný vo Vatikáne, New Yorku, Paříži, Petrohrade
a Berkeley) - sa aj vo svojom fragmentárnom stave
radí k najbohatšie iluminovaným rukopisom životov
svátých. Hagiografický repertoár, existujúci v době
jeho vzniku, už nestačil na produkciu viac než 600
iluminácií. Výroba takto rozsiahlej ilustrovanej en-
cyklopedie životov svátých bola dokonca aj v případe
boloňských dielní, schopných masovej produkcie
iluminovaných rukopisov, neobvyklá. Prvá časť pred-
kladanej studie prináša analýzu jednotlivých prvkov
tvoriacich štruktúru obrazu, druhá časť sa potom
venuje problematike opakujúcich sa kompozícií.
Miera zrozumitel'nosti obrazového typu závisela
od správného výběru a organizácie dostupných vi-
zuálnych prvkov. Keď sa přistavíme pri jednotlivých
obrazových typoch, zistíme, že sú zváčša vybudova-
né z relativné malého počtu vizuálnvch elementov,
spomedzi ktorých každý svojou časťou prispieva
k celkovému zmyslu výjavu. Prvky samotné plnia
rozmanité funkcie, nenesú však žiadne symbolické
obsahy. To dokáže až ich sumář — vybraná skupina
vizuálnych prvkov určuje zmvsel obrazu.
Ktoré vizuálně elementy budujú obrazový tvp?
Prvá skupina prvkov, zacielená na deňnovanie postáv,
obsahuje predovšetkým ich osobné atributy, ale tiež
všeobecnejšie odkazy na spoločenský status, ako
například oblečenie či zariadenie miestnosti. Dru-
há skupina prvkov sa skládá z detailov okolitého
prostredia. Tieto neurčujú íba lokalizáciu výjavu,
ale aj, čo je omnoho dóležitejšie, jeho situáciu. Na-
pokon sa pripájajú ešte gestá a reč těla, doplňajúce
celkový rámec zobrazenej témy. Charakteristické
výjavy, například vysvátenie biskupa, krst či mučenie,
zapadajú do rozprávania příběhu a stávajú sa jeho
epizodami.

„Prefabrikované" obrazové typy, vytvořené
z rozmanitých vizuálnych prvkov, móžu byť vol'ne
použité na zobrazenie jednotlivých epizod legendy.
Obrazové typy obsahujú aj premenlivé prvky, ktoré
upresňujú zmysel, špecihkujú príslušnosť k určitej
legende a dodávajú rozprávaniu váčšiu pestrosť. Tie-
to prvky nenachádzajú uplatnenie iba pri vyjádření
niečoho konkrétného, ale aj vtedy, keď k posolstvu
výjavu nemajú žiadny vzťah. Nachádzame ich napří-
klad pri výskyte jedného obrazu viac krát na tej istej
straně alebo v tej istej legende.
Monotónnost' obrazových typov třeba vnímať
v súvislosti so skutočnosťou, že legendárium vy-
chádza z textov ZZVy ktorá
už sama o sebe je integráciou heterogénnych zdro-
jov Pri jej přepise do vizuálnej podoby v Húčw/Ow
sa daná jednotnost' v novom
svstéme selekcie a editácie ešte viac zvýraznila. Pri
vytváraní cyklov iluminátori texty priamo neilustro-
vali, skór sa dá povedať, že k nim vyberali motivy^
z dostupných obrazových typov a vizuálnych prvkov.
Maliar sa usiloval legendy verne interpretovat', bol
však limitovaný expresívnou silou vizuálneho média:
nie všetky výjavy sú vizuálně zobrazitefné alebo vo
vizuálnej forme všeobecne zrozumitel'né.
Výběr obrazových typov svědčí nielen o osobit-
nom zametaní určitej legendy, ale tiež o preferenciách
konkrétného kodexu. Pravidelné sa opakujúce obra-
zové typy slúžia na podtrhnutie hlavného posolstva
obrazového programu. Reprezentujú tiež prepojenia
medzi rozličnými svátcami. Opakujúce sa obrazové
typy teda účinné komunikujú jednotu svátcov, opa-
kujúce sa prvky navzájom posilňujú svoju posobnost'
a napokon tiež vytvárajú vnútorne koherentný sys-
tém kodexu - rytmus jednotlivých narácií.

193