DOI Heft:
Nr. 2
DOI Heft:Obsah / Contents
DOI Artikel:Illáš, Martin: Adriatický pôvod niektorých predrománskych kostolov v strednom Podunajsku
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.31179#0257
7. Podryj RÁkďA, ry^/řyď ^ď7r7ďrvď rt^y^yyďAy
pcť/í? y3yřryy N. RďJ^oA^c <%N. (Ty. JAwy. R^)w.' ÍZÓXE 2002,
r. 3. p poy^. <^), r. 2C3-2Ó4.
na Récéskúte vzlďadom na stav zachovania základov
poskytuje v tomto smere ovefa lepšie možnosti, no
i pri nej sa střetáváme s nedoneseným problémom
— bádatelia, ktorí ju skúmali (A. Radnóti, A. Cs. Só-
sová), sa rozchádzajú v jej datovaní, a to buď do 9.
alebo až do 11. storočiať Datovanie do 11. storočia
je však v odbornej literatuře oprávněně podrobované
kritike a za prijatefnejšie sa považuje datovanie do
9. storočia.
Bazilika na ostrove Récéskút [Obr. 1] je trojapsi-
dovou trojloďovou stavbou, jej apsidy sú včleněné
či vpísané v spoločnom plášti s loďou. Na západ-
nom priečelí kostola a na severnej a južnej fasádě
sú umiestnené výrazné výstupky — ide nepochybné
o prípory (anty, resp. kontraforty). Isto nejde len
o plytké lizény snáď nesúce slepé arkády, pre ktoré
je typické, že majú spoločný základ so stěnou, kým
prípory stoj a obvykle len na vlastnom základe. Piliere
v lodi, ako aj niektoré interiérové prípory sú zrejme
sekundárné, čo znamená, že v prvej stavebnej fáze
išlo o halovú stavbu. K prvej stavebnej fáze sa prira-
ďuje len dvojica západných pilierov, ktorá sa dává do
súvislosti s nartexom. Na juhozápade stavby je prí-
stavok, ktorý bývá interpretovaný ako baptistérium
try A r^yř^yf^ Ay p^Ah yJy^rcy T.
723<3, r. P ppcyw. 3), t. A t-PLNCO
2002, y. 3. ppop?. 3ý t. 27.
vedlA nartexu. Táto interpretácia je pochybná, keďže
excentricky umiestnená jama v interiéri přístavku
nemohla byť piscinou, ale bola kolovou jamou.
Prístavok nemohol slúžiť ani ako sakristia, ktorú
by sme očakávali priamo pri presbytériu. Prístavok
bol najmä vzbTadom na masívnosť základov zrejme
vežou; svědčí pre to i múr v interiéri přístavku, ktorý
slúžil zrejme ako základ pre dřevené alebo kamenné
schodisko.
Póvodné datovanie prvej stavebnej fázy do 9.
storočia a druhej stavebnej fázy (najmä pilierov)
tiež ešte do priebehu 9. storočia bolo svojho času
spochybnené revíznym výskumom A. Cs. Sósovej
a bolo ním posunuté až do 11. storočia, pričom
do 9. storočia má patriť len staršia dřevená stavba
zo začiatku 9. storočia a drevokamenná stavba z 2.
polovice 9. storočia. Táto revízia stavebného vývoja
^ Zhrnutie napr. SZÓKE, B. M.: Christliche Denkmäler in " SZÓKE 2002, c. d. (v pozn. 6), s. 254.
Pannonien aus der Zeit der Karolingerzeit. In: ZA3 .MPyíW/W,
2002, Č. 11, s. 253-254; VANČO 2002, c. d. (vpozn. 3), s. 31-32.
253
pcť/í? y3yřryy N. RďJ^oA^c <%N. (Ty. JAwy. R^)w.' ÍZÓXE 2002,
r. 3. p poy^. <^), r. 2C3-2Ó4.
na Récéskúte vzlďadom na stav zachovania základov
poskytuje v tomto smere ovefa lepšie možnosti, no
i pri nej sa střetáváme s nedoneseným problémom
— bádatelia, ktorí ju skúmali (A. Radnóti, A. Cs. Só-
sová), sa rozchádzajú v jej datovaní, a to buď do 9.
alebo až do 11. storočiať Datovanie do 11. storočia
je však v odbornej literatuře oprávněně podrobované
kritike a za prijatefnejšie sa považuje datovanie do
9. storočia.
Bazilika na ostrove Récéskút [Obr. 1] je trojapsi-
dovou trojloďovou stavbou, jej apsidy sú včleněné
či vpísané v spoločnom plášti s loďou. Na západ-
nom priečelí kostola a na severnej a južnej fasádě
sú umiestnené výrazné výstupky — ide nepochybné
o prípory (anty, resp. kontraforty). Isto nejde len
o plytké lizény snáď nesúce slepé arkády, pre ktoré
je typické, že majú spoločný základ so stěnou, kým
prípory stoj a obvykle len na vlastnom základe. Piliere
v lodi, ako aj niektoré interiérové prípory sú zrejme
sekundárné, čo znamená, že v prvej stavebnej fáze
išlo o halovú stavbu. K prvej stavebnej fáze sa prira-
ďuje len dvojica západných pilierov, ktorá sa dává do
súvislosti s nartexom. Na juhozápade stavby je prí-
stavok, ktorý bývá interpretovaný ako baptistérium
try A r^yř^yf^ Ay p^Ah yJy^rcy T.
723<3, r. P ppcyw. 3), t. A t-PLNCO
2002, y. 3. ppop?. 3ý t. 27.
vedlA nartexu. Táto interpretácia je pochybná, keďže
excentricky umiestnená jama v interiéri přístavku
nemohla byť piscinou, ale bola kolovou jamou.
Prístavok nemohol slúžiť ani ako sakristia, ktorú
by sme očakávali priamo pri presbytériu. Prístavok
bol najmä vzbTadom na masívnosť základov zrejme
vežou; svědčí pre to i múr v interiéri přístavku, ktorý
slúžil zrejme ako základ pre dřevené alebo kamenné
schodisko.
Póvodné datovanie prvej stavebnej fázy do 9.
storočia a druhej stavebnej fázy (najmä pilierov)
tiež ešte do priebehu 9. storočia bolo svojho času
spochybnené revíznym výskumom A. Cs. Sósovej
a bolo ním posunuté až do 11. storočia, pričom
do 9. storočia má patriť len staršia dřevená stavba
zo začiatku 9. storočia a drevokamenná stavba z 2.
polovice 9. storočia. Táto revízia stavebného vývoja
^ Zhrnutie napr. SZÓKE, B. M.: Christliche Denkmäler in " SZÓKE 2002, c. d. (v pozn. 6), s. 254.
Pannonien aus der Zeit der Karolingerzeit. In: ZA3 .MPyíW/W,
2002, Č. 11, s. 253-254; VANČO 2002, c. d. (vpozn. 3), s. 31-32.
253