Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

3.7. PóAryy yy. JŮTgyá % G777AK y R3RR, Eg)% 3. y/or. Ry)7*o.'Arď/y ^/or^;3.2. Poùoryy 3^y73/U yy. Př/w <? P^y/à y Gor?yo, ýor3377y/éo,
333. R^ro.'MERĎV3Rl'2003, c 3. (4poy77. 2F), y. F03/3.3. PoťoTyy 3^U3ýr y ERw^^w ýÚMrAA^ťá^yU, 3. - 3. y/or. Rípro.- JGH3GR,
R.- CMyřM%Py ^7 JoU^Tz. 7w.' lÆr^/y^j; 33, 7333, y. 323; 3.3. PoAryy /ry'^yAoy^o Aoy/oď y AÍ7^3řpr? Ow/y3ý7 77^7 RA77,
G3ory3/y/éo, <7y/ 3. y/or. Ripro.- REGKN, R. - AUtDILO, B..* i/^ro rrGo 7/ poyor^ow p/'o3/ RAď. R.' Gr^yzTí^y; 32, 2070, 77 7, y. 33.

Vefmi podobné usporiadané baziliky sú zná-
me i v neskoroantickej architektuře, napr. bazilika
sv. Sergeja a Grakcha v Káhire zo 4. storočia, bazilika
sv. Petra a Pavla v Gerase z roku 565, bazilika v Hu-
mayme (Auare) z 5. — 6. storočia (obe v Jordánsku)
alebo trojapsidový kostol v Mirine pri Omišalji na
Krku asi zo 6. storočia [Obr. 3].
Od kostola na Récéskúte sa viaceré z týchto sta-
vieb líšia kvadratickým pódorysom apsid, ktorých
klenba bola nesená na trompoch. Bazilike na Récés-
kúte sa však niektorými důležitými znakmi vel'mi
blíži bazilika v Bale — Pižanovaci [Obr. 4.1], ktorá
má rovnako konstruované polkruhovo ukončené
apsidy zhodnej híbky vpísané do masívneho muriva
Iode a prípory medzi apsidami, ďalej bazilika v Pe-
roji [Obr. 4.2] s výraznými príporami na západnom
priečelí, z ktorých dve středné sú ukončené hlavi-
cami a nie slepými arkádami, a napokon bazilika
v Dvigrade [Obr. 4.3], ktorá má na južnej stene

a najma na východnom priečelí prípory (niektoré
sa v hornej časti plynule zanárajú do muriva), na
juhozápade stavby bola v 9. storočí přistávaná veža
a v 9. - 10. storočí južne od kostola a východně od
veže baptistérium.
Na základe tejto podobnosti právě s uvedenými
príkladmi istrijských bazilik můžeme vysloviť tvr-
denie, že bazilika na ostrove Récéskút má s vel'kou
pravdepodobnosťou původ na Istrii, t. j. vo sféře pat-
riarchátu Aquileia. Umožňuje nám to i rekonstruo-
vat' v hrubých črtách podobu baziliky na Récéskúte
[Obr. 5] — jej prvá stavebná fáza bola zrejme halová
(bez pilierov v lodi) a plášť, do ktorého boli vpísané
apsidy, bol zhodnej výšky ako loď, takže umiestne-
nie apsid nebolo v hmotovej skladbě stavby zjavné.
Bazilika mala prinajmenšom v prvej stavebnej fáze
len dvojspádovú střechu bez samostatných striech
bočných lodí. O tom, že južná a severná stená boli
poměrně vysoké a neboli len nízkými stěnami boč-

255