DOI issue:
Nr. 2
DOI issue:Obsah / Contents
DOI article:Illáš, Martin: Adriatický pôvod niektorých predrománskych kostolov v strednom Podunajsku
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.31179#0261
ú. ÚAawď/A/K poAryr^ ^ízyFúýy ?M Br^AAyKf//?
XrřJ^ď.'AÍ. íAr!
i. Rř/^tAw/Aú? KyAýy 7M crtro^ř RAóAA. RrřtK.* M. IZúč
o trojloďovú baziRku s pikermi v lodi, čo dovoFuje
predpokladať, že předlohou pře bratislavskú baziRku
bola až druhá stavebná fáza bazikky na Récéskúte
(t. j. po vybudovaní trojlodia s piRermi). Celkovú
dížku bratislavské] baziliky možno len odhadnúť
— predpokladať možno este jeden alebo dva páry
piRerov a trojapsidové presbyterium^'
Analogickým uplatněním dispozície kostola
v Dvigrade a dispozície bazikky na Récéskúte pri
rekonštrukcii dispozície bazikky v Bratislavě vzniká
možnosť, že mladšia veža s východně smerujúcim
múrom vybudovaná na západnej časti južného múru
bazikky na Bratislavskom hrade mohla patriť ešte
Martin Vančo pomocou konštrukcie tzv. dynamických štvoru-
holníkov předpokládá ešte dva páry piRerov. — VANČO 2002,
c. d. (v pozn. 3), s. 30.
Problémom tejto interpretácie je jednak vysvetlenie rozsahu
základov veze, ktoré majú tvar obdížnika, pričom navýšenie
základov predpokladanej kostoínej veze štvorcového pódory-
k samotnej bazikke, teda vznikla ako jej přístavba,
a nie až po jej deštrukcR, a bola asi zvonicou (podob-
né, t. j. čiastočnou deštrukciou a přestáváním južnej
steny kostola, vznikla i veža pri bazikke v Dvigrade).''
Sakrálna funkcia stavby na Bratislavskom hrade by
teda nebola v priebehu 10. storočia přerušená výstav-
bou domnělého opevnenia, ale bazikka sa v takej to
podobě (t. j. s přistávanou vežou) mohla dočkať
výraznejšej přestavby až v 11. storočí A Písomne do-
ložené patrocínium Najsvátejšieho Spasitelů prepošt-
ského kostola na Bratislavskom hrade preto móže
mať kontinuálně trvanie už od 9. storočia. Kontinuita
patrocínia by v opačnom případe bola sotva možná,
keďže počas doby trvajúcej pribkžne jedno storočie
od zániku vel'komoravskej baziliky po výstavbu
prepoštského kostola vil. storočí by ruiny bazikky
mak byť využité na výstavbu opevnenia, čiže nie na
sakrálny účel. V takom případe by sa sotva uchovalo
povedomie o patrocíniu dávno zaniknutého kostola
nahradeného výlučné světskou stavbou.
Ak bazikka na Récéskúte bola předlohou pre ba-
ziRku v Bratislavě, ktorá vznikla v 9. storočí, musela
su je len v jeho východněj časti, a jednak vysvetlenie funkcie
múru smerujúceho od základu veže východným smerom
— snáď šlo o nějaký vedFajší Hturgický priestor, napr. sakristiu
alebo baptistérium.
^ FIALA 1996, c. d. (v pozn. 3), s. 6.
257
XrřJ^ď.'AÍ. íAr!
i. Rř/^tAw/Aú? KyAýy 7M crtro^ř RAóAA. RrřtK.* M. IZúč
o trojloďovú baziRku s pikermi v lodi, čo dovoFuje
predpokladať, že předlohou pře bratislavskú baziRku
bola až druhá stavebná fáza bazikky na Récéskúte
(t. j. po vybudovaní trojlodia s piRermi). Celkovú
dížku bratislavské] baziliky možno len odhadnúť
— predpokladať možno este jeden alebo dva páry
piRerov a trojapsidové presbyterium^'
Analogickým uplatněním dispozície kostola
v Dvigrade a dispozície bazikky na Récéskúte pri
rekonštrukcii dispozície bazikky v Bratislavě vzniká
možnosť, že mladšia veža s východně smerujúcim
múrom vybudovaná na západnej časti južného múru
bazikky na Bratislavskom hrade mohla patriť ešte
Martin Vančo pomocou konštrukcie tzv. dynamických štvoru-
holníkov předpokládá ešte dva páry piRerov. — VANČO 2002,
c. d. (v pozn. 3), s. 30.
Problémom tejto interpretácie je jednak vysvetlenie rozsahu
základov veze, ktoré majú tvar obdížnika, pričom navýšenie
základov predpokladanej kostoínej veze štvorcového pódory-
k samotnej bazikke, teda vznikla ako jej přístavba,
a nie až po jej deštrukcR, a bola asi zvonicou (podob-
né, t. j. čiastočnou deštrukciou a přestáváním južnej
steny kostola, vznikla i veža pri bazikke v Dvigrade).''
Sakrálna funkcia stavby na Bratislavskom hrade by
teda nebola v priebehu 10. storočia přerušená výstav-
bou domnělého opevnenia, ale bazikka sa v takej to
podobě (t. j. s přistávanou vežou) mohla dočkať
výraznejšej přestavby až v 11. storočí A Písomne do-
ložené patrocínium Najsvátejšieho Spasitelů prepošt-
ského kostola na Bratislavskom hrade preto móže
mať kontinuálně trvanie už od 9. storočia. Kontinuita
patrocínia by v opačnom případe bola sotva možná,
keďže počas doby trvajúcej pribkžne jedno storočie
od zániku vel'komoravskej baziliky po výstavbu
prepoštského kostola vil. storočí by ruiny bazikky
mak byť využité na výstavbu opevnenia, čiže nie na
sakrálny účel. V takom případe by sa sotva uchovalo
povedomie o patrocíniu dávno zaniknutého kostola
nahradeného výlučné světskou stavbou.
Ak bazikka na Récéskúte bola předlohou pre ba-
ziRku v Bratislavě, ktorá vznikla v 9. storočí, musela
su je len v jeho východněj časti, a jednak vysvetlenie funkcie
múru smerujúceho od základu veže východným smerom
— snáď šlo o nějaký vedFajší Hturgický priestor, napr. sakristiu
alebo baptistérium.
^ FIALA 1996, c. d. (v pozn. 3), s. 6.
257