Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

povedajúce príporám v exteriéri. Ich iba čiastočné
dochovanie možno vysvětlit' nižším založením ich
základov a ich neskoršou likvidáciou při vyťažení
základov stavby. V interiéři lodě sú přibližné v střede
jej plochy dva samostatné základy štvořcového pódo-
řysu, ztejme základy pilietov panskej empořy, ktoré
neřešpektujú rytmus exteriérových ani předpoklá-
daných interiérových prípor. Severozápadně nárožie
kostola nebolo tvořené stykom dvoch nárožných
prípor tak, ako juhozápadné nárožie, ale prípory tu
boli od nárožia vzdialené, takže nárožie tvořil styk
severnej a západnej steny lodě — ide zrejme o „po-
zoruhodnost'", ktorú v súvislosti s touto stavbou
spomína Josef PoulíkT
Vzhfad kostola možno rekonstruovat' viacerými
spósobmi. Variabilnost' rekonštrukcie sa přitom pre-
javuje predovšetkým v týchto troch otázkách:
1. či předpokládané interiérové výstupky v zákla-
doch
a. boli len základmi prípor,
b. boli základmi prípor nesúcich slepé arkády,
c. boli základmi prípor nesúcich klenbové pásy
klenby lodě;
2. či exteriérové prípory
a. boli len prostými príporami,
b. niesli slepé arkády;
5. či kňazište bolo zaklenuté
a. prostou valenou klenbou,
b. konchou nesenou trompami;
4. akú funkciu mala miestnosť na západnom priečelí
kostola.
Exteriérové prípory kostola č. 10, ktoré boli vel'mi
výrazné, nemali podobu lizén, teda plytkých pásov
na fasádě, ale boli antami alebo kontrafortami, ktoré
plnili predovšetkým statickú funkciu a neniesli slepé
arkády. Lizény (ako sme už uviedli v prvej časti) na
rozdiel od kontrafortov obvykle stáli na základovom
sokli spoločne so základmi stien kostola. Prípory na
stěnách kostola č. 10 nestáli na spoločnom základo-
vom sokli, ale stáli len na vlastných samostatných zá-
kladoch. Nešlo teda o lizény, ale o poměrně výrazné
anty alebo kontraforty, ktoré zrejme neboli spojené
slepými arkádami ale stáli oddelene.
S interpretáciou exteriérových prípor ako kon-
trafortov súvisí možnost' zaklenutia lodě klenbou
s klenbovými pásmi. Třeba totiž předpokládat', že
exteriérové prípory neboli len nefunkčným estetic-
kým doplnkom, ale že plnili skutočne svoju statickú

Ü
2
& 7. P&bru /écí/cZ? c 70 yRčprc.' POEÙŒD. E-'
wP Jďrgřy). D DOL7RÍL, P. ýť.).' DP
A/? Ar Ž00P, i. 7žg
7 0 ^ M. JZúP

funkciu, to zn. funkciu pósobiť proti odstredivej
sile stien kostola. Tá mohla byť vyvolaná najprav-
depodobnejšie váhou klenby lodě. Existencia klenby
v lodi je preto vel'mi pravděpodobná. To by potvr-
dzovalo i existenciu klenbových pásov stojacich na
interiérových príporách. Ak by loď nebola zaklenutá
klenbou, interiérové prípory mohli iba niesť plytké
slepé arkády, čo je však menej pravděpodobné.
V podobných súvislosdach třeba rekonštruovať
i spósob zaklenuda kňazišťa. Kňazište mohlo byť
zaklenuté iba prostou valenou klenbou, avšak prípory
na všetkých troch vonkajších stěnách kňazišťa sved-
čia skór o potrebe účinného statického zabezpečenia
kňazišťa proti silám smerujúcim na všetky tri strany
a nie iba na dve strany, kam by směroval tlak prostej
valenej klenby. Kňazište teda pravděpodobně bolo
zaklenuté konchou. Přechod pravoúhlého pódorysu
kňazišťa do konchy sprostredkovali pravděpodobně
trompy alebo pandantívy.
V závislosti od riešenia týchto otázok a berúc do
úvahy logické vzťahy medzi jednotlivými prvkami
stavby je možné vytvořit' niekofko teoretických
rekonštrukcií vzhl'adu kostola (záměrně v nich vy-

^ POULÍK 1975, c. d. (v pozn. 32), s. 117.


261