Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

/O. / -/0.2. yy7^/á<A /éoj/oZx ř 70 yňúÁ^AňlzA T^orřpo7</^yo jřyřroyJýďiA, Aúpo7?/^ťy/'^ozy^oÆ Xw&z.*
M. Í/Á7J.

bez analogií. Nemohlo ísť ani o hrobku, keďže nebo-
li objavené ani len případné zvyšky hrobovej úpravy
tohto objektu. Miestnosť zrejme nemala samostatnú
funkciu a jej význam třeba hl'adat' v spojení s inými
časťami stavby. Preto je pravděpodobné, že oba sta-
vebné zásahy, ktoré sme identifikovali — teda empora
v interiéri a miestnosť v exteriéri kostola —, spolu
súviseli a boli súčasťou jednej přestavby.
Miestnosť přistávánu na juhu západného prieče-
lia možno teda najskór interpretovať ako funkčnú
súčasť vybudovania panskej empory. Išlo pravděpo-
dobně o schodiště vedúce na emporu, ktoré málo
podobu vežovitej přístavby na západnom priečelí
kostola. Predíženie troch prípor na západe kostola
súvisí teda jednak s výstavbou samotného věžovitého
schodišťa a jednak s vybudováním predsiene před
vchodom do kostola, z ktorej sa zároveň vchádzalo
i do přístavby so schodišťom [Obr. 10.1-10.2].
Na základe tejto úvahy je možné rekonstruovat'
dve fázy stavebného vývoja kostola č. 10 [Obr. 8.2].

V prvej fáze vznikol jednoloďový kostol s exterié-
rovými príporami přibližné zhodných rozmerov.
V druhej fáze boli upravené tri západné prípory
tak, aby vznikla krytá predsieň a věžovité schodiště
vedúce na novovybudovanú emporu.
Posúdenie reálnosti týchto rekonštrukcií závisí
i od porovnania kostola č. 10 s jeho případnými
analógiami, ktoré by zároveň pomohli objasniť
jeho povod. Póvod kostola č. 10 sa hfadá vo vše-
obecnosti v juhoeurópskej architektúre, pričom sa
poukazuje na časté používanie lizén a kontrafortov
v severotalianskej a najma dalmátskej architektúre.
Ako příklady sa uvádzajú pódorysy niektorých
chorvátských predrománskych a ranorománskych
kostolov, avšak bez bližšej analýzy ich vzťahu ku
kostolu č. 10A

3' Ibidem, s. 118; ŠTEFANOVIČOVÁ 2001, c. d. (v pozn. 1),
s. 402.

263