Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

1 2

77./. y GJcryJ/iÁf/ 7 7.2. Æ%y4/A/% y ivz
v4/^rfď, Rym-AÍOETAM GOMEZ, J.M./E/^yyh^
Jř 7^.- G^J?wot Jg Lk/nJ?gE<? Eř7iž4w<?MEhá7g Je M^mh,
27,2004, 42, t. 73,77.
Keďže sme zistik, že tento kostol mal dve staveb-
né řázy, musíme si položiť i otázku, či obe stavebné
řázy majú rovnaký póvod. Odpověď znie: s najváč-
šou pravdepodobnosťou nie.
Pte prvú stavebnú fázu naozaj nachádzame
početné paralely — teda jednoloďové kostoly

Příklady pyu dalmátskeho jednoloďového kostola s vonkaj-
šími stěnami rozčleněnými lizénami nesúcimi slepé arkády:
12.1. Tzv. Sigurata, Dubrovnik, 2. fáza, 9. stor. Pozři REGAN,
K. - NADILO, B.: Ranoromaničke sakralne gradevine dub-
rovačkog područja (I.). In: Gr^AM/Mg 58, 2006, č. 2, s. 151;
12.2. Kostol sv. Benedikta, Split, 9.-11. stor. Pozři REGAN,
K. — NADILO, B.: Stare crkve izvan središnje jezgre Splita
(II.) i na otoku Šolti. In: Gr^M/Mg 59 2007, č. 9, s. 817; 12.3.
Kostol sv. juraja, Radun, 10. - 11. stor. Pozři REGAN, K.
— NADILO, B.: Predromaničke crkve na području Kaštela.
In: GwAE^^r, 60, 2008, č. 2, s. 162; 12.4. Kostol Panny Marie,
Čiovo, 11. stor. Pozn REGAN, K. - NADILO, B.: Řanokr-
čanske i predromaničke crkve Trogira i Ciova. In: Gr<?J?M%í7g
60, 2008, č. 3, s. 263; 12.5. Kostol sv. Jána, Podaca, koniec
11. stor. Pozn REGAN, K. - NADILO, B.: Stare crkve na
obalnom pojasu od Cetine do ušča Neretve. In: GiHAwAzr, 58,
2006, č. 12, s. 1041; 12.6. Kostol sv. Juraja, Nerežišče, Brač,
11. stor. Pozři REGAN, K. — NADILO, B.: Predromaničke
crkve središnjega i zapadnoga dijela otoka Brača. In: GwJg-
59, 2007, č. 5, s. 441; 12.7. Kostol sv. Lukáša, Lastovo,
11. stor. Pozři REGAN, K. — NADILO, B.: Predromaničke

s kvadratickým kňazišťom a s výraznými piiiermi
v exteriéri — už v neskoroantickej architektuře Dal-
mácie (v Marusinaci, začiatok 4. stor.) [Obr. 11.1]
ale napr. i Pyrenejského polostrova (La Alberca, 4.
stor.) [Obr. 11.2], Išlo však o dvojpodlažné mau-
zóleá, ktoré v kryptě chránili ostatky svätca. Ovel'a
bližšie analogie nachádzame v dalmátskej a chorvát-
ské) predrománskej a ranorománskej architektuře.
Od 9. do 11. storočia boli v južnej časti Dalmácie
rozšířené dva typy kostolov, ktorých usporiadanie
je v principe zhodné s usporiadaním prvej fázy
kostola č. 10. Išlo o typ jednoloďového kostola
s vonkajšími stěnami rozčleněnými lizénami nesúci-
mi slepé arkády [Obr. 12p* a typ južnodalmátskeho
kostola s kupolou [Obr. 13],^ ktorého interiér bol
zaklenutý a členený lizénami nesúcimi klenbové
pásy, pričom nad středným klenbovým polom
bola na trompoch alebo pandantívoch umiestnená
vežica s kupolou. Kmazište týchto typov kostolov
mohlo mať polkruhový pódorys, alebo kvadratic-
ký pódorys s vpísanou polkruhovou apsidou, ale
i prostý kvadratický pódorys, ktorý bol zaklenutý
buď valenou klenbou alebo — častejšie — konchou
nesenou trompami.
V žiadnom z týchto kostolov však nenájdeme
panskú emporu. Iba v jednom případe (kostol sv. Mi-
chala v Stone, 9. - 11. stor.) [Obr. 14] sa uvažuje
o existencii vežovitej přístavby, ktorá mala slúžiť ako
westwerk a mala byť dokladom vplyvu karolínskej,
crkve na dijelu južnodalmatinskih otoka. In: GttzJgM/Mf, 58,
2006, č. 11, s. 941.
- Příklady typu južnodalmátskeho kostola s kupolou (Chor-
vátsko, Čierna Hora): 13.1. Kostol sv. Barbory, Koločep, 9.
- 10. stor. Pozn REGAN, K. - NADILO, B.: Ranoromaničke
i predromaničke crkve na Koločepu (II.). In: Gr^AwTMf, 58,
2006, č. 5, s. 410; 13.2. Kostol sv. Mikuláša, Dubrovnik, 10.
-11. stor. Pozři REGAN, K. - NADILO, B.: Ranoromaničke
sakralne gradevine dubrovačkog područja (I.). In: Gr^AE^^,
58, 2006, č. 2, s. 150; 13.3. Kostol sv. Mikuláša, Koločep, 10.
- 11. stor. Pozři REGAN, K. - NADILO, B.: Ranoromaničke
i predromaničke crkve na Koločepu (I.). In: Gr^AE^g 58,
2006, č. 4, s. 320; 13.4. Kostol sv. Demetria, Gabrili, 11. stor.
Pozři REGAN, K. - NADILO, B.: Ranoromaničke sakralne
gradevine dubrovačkog područja (I.). In: Gr^mMf, 58, 2006,
č. 2, s. 147; 13.5. Kostol sv. Jána Krstitel'a, Lopud, 11. stor.
Pozři REGAN, K. — NADILO, B.: Stare crkve otoka Lopuda.
In: GmJlwMf, 58, 2006, č. 6, s. 496; 13.6. Kostol sv. Jána, Si-
pan, 11. stor. Pozři REGAN, K. - NADILO, B.: Stare crkve
na otoku Sipanu. In: G^AE/Mg 58, 2006, č. 7, s. 591; 13.7.

264