Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

7^7. R/éc7?.r?r%Ká7 AÍ7<rK/9 y y R - 7 7. y/^pH/hTvws?? í^? //M^ř c řx*7i7ř^r77 y^ycMtyp^^yčt- À7^r<%^^/9 j^7y7Č^Áo wi7^<?K.
Ry)yy.- ÄMRDJOh?D T. / P;i/<?g /^yc^o/ogýyp/Wyy^^ňéř % D^úwyy. 7/r íDťoM í^i/77^ y? poyýřit ^^7%oj7é 7^^ — 7^á*g
^72-7^i.33.

Překážkou pri hfadaní příbuznosti prvej staveb-
nej fázy kostoia č. 10 so spomínanými dalmátskymi
stavbami je však ich datovanie. Tie podobné dal-
mátske kostoly, ktoré majú kvadratické kňazište, sú
datované do 11. storočia alebo najskór do 10. — 11.
storočia, v niektorých nejasne datovaných prípadoch
alternativně i do 9. — 10. storočia. V 9. storočí sa
snáď až na jeden případ [Obr. 12.1] vyskytovali len
stavby s kvadratickým kňazišťom s vpísanou půl-
kruhovou apsidou, ktoré možno len ťažko spájať
s kostolom č. 10.
Dalším závažným rozdielom je charakter prípor,
resp. lizén v exteriéri. Vonkajšie steny spomína-
ných dalmátskych kostolov bolí členené plytkými
lizénami nesúcimi slepé arkády. Tieto lizény stáli
na základovom sokli spoločne so základmi stien
kostoia. Na stěnách kostoia č. 10 však nachádzame
výrazné kontraforty, ktoré nestáli na spoločnom zá-
kladovom sokli, ale stáli na vlastných samostatných
základoch.
Nepravděpodobnou sa zdá i možnosť, ktorá inak
z podobnosti s niektorými dalmátskymi kostolmi
vyplývá, že by kostol č. 10 niesol nad loďou vežicu
s kupolou. Proporcie předpokládaného stredného

pol'a klenby lodě ako aj malá hrubka múrov lodě to
skór vylučujú.
Naopak, spoločným znakom dalmátskych typov
kostolov a kostoia č. 10. mohla byť pravděpodobně
klenba s klenbovými pásmi v lodi a koncha nesená
trompami v kňazišti.
I napriek týmto rozdielom sú však uvedené typy
dalmátskych kostolov najbližšími analógiami prvej
stavebnej fázy kostoia č. 10. Vzhfadom na ich prob-
lematické datovanie by to však znamenalo, že kostol
č. 10 v Mikulčiciach bol jedným z najstarších kosto-
lov tohto typu, a to dokonca mimo územia Dalmácie.
Preto nemožno tuto teóriu o póvode kostoia č. 10
prijímať celkom bez pochybností.
Druhů stavebnú fázu, to znamená emporu
a vežovitú přístavbu s predsiehou na západnom
priečelí kostoia, možno považovať za přejav vplyvu
karolínskej architektury. Kostol č. 10 ako celok je
tak, podobné ako iné vefkomoravské kostoly, vý-
sledkom syntézy v architektuře, ktorá je jedinečná
pre vefkomoravské prostredie — spája v sebe vplyvy
európskeho juhu a európskeho západu.
Datovanie prvej stavebnej fázy kostoia č. 10 mož-
no podobné ako pri váčšine iných velkomoravských

267