Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 6
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0012
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Vojnové události potom přibrzdili výsledky
(v teorii aj v empirii), ktoré už bolo možné badat
na výstavách r. 1937 a 1938, a přerušili aj rozvoj
tohto hnutia v Juhoslávii. V normálnych podmien-
kach pravděpodobně by nebolo třeba čakať celých
dvadsať rokov na novů univerzálnu výstavu na-
ivného umenia (v Knock-le-Zoute, 1958). No
v takýchto kultúrnohistorických sférách je to
zákonité: jednotlivé javy sa v tichu akumulujú
dovtedy, kým sa zrazu imperativně nenastoli otázka
výstavy alebo teoretického prieskumu celého
fenoménu. V Juhoslávii tento proces vyústil do
nového javu, jedinečného vo svetovom meradle:
do založenia špecifickej Galérie primitivného
umenia v Záhřebe, do organizovania jej činnosti
predovšetkým v Podráví5 a paralelné s tým od
r. 1953 aj do kritickej aktivity v Záhřebe a v Bě-
lehrade.6 Všetkým tým sa prispievalo k formovaniu
pojmu naivného umenia. Mnoho monografií vo svě-
tě znamenalo nielen vzrast všeobecného záujmu,
ale aj vedecké rozpracovanie specifiky jednotlivých
hladísk. Okrem mnohých monografií o Colníkovi
zjavili sa i monografie o Bauchantovi, Bomboisovi,

Séraphine (Francúzsko), Květiny na zelenám pozadí, olej.


Vivinovi, Jeanovi Eveovi a i. ako osobitné výsled-
ky pozornosti, ktorú týmto javom věnovali W.
Uhde, Maximilien Gautier, A. Bing-Bodmer a najmä
Anatole Jakovsky.7 Napokon kniha O. Bihaljiho
Merina r.1959 exponovala a ilustrovala dovtedy naj-
širšiu panorámu jednotlivých fenoménov naivného
umenia vo svete. Keďže sa do tejto panoramy časom
dostali noví umělci a aj celé nové komplexy naiv-
ného umenia — maliari na Haiti,8 I. Generalié
a niekol’ko ohnísk v Juhoslávii,9 v Latinskej Ame-
riko, Švajčiar Adolf Dietrich so svojimi zapadnu-
tými městskými štvrťami, Talian Orneore Metelli
a mnohí iní — výstava v Knock-le-Zoute r. 1958
(Les peintres naïfs du douanier Rousseau à nos
jours) signalizovala v pravý čas kulmináciu latent-
ného záujmu o tento „vztah k světu“, ktorý sa
podlá mojej mienky odohráva naozaj na okrajoch
nasej civilizácie. Tento vztah sa zo svojho viac-
menej latentného stavu, pobadaného len malou
častou kritického světa, dostal teraz do pozornosti
širšej veřejnosti. Nebola to túžba našich čias za
stratenou naivitou umenia (ktoré je naivně per
definitionem) a nebolo to dešperátne, beznádejné
úfanie, že si prinavrátíme stratené detstvo? Alebo
to bola túžba za magickým zaktívnením podvedo-
mia, ktoré sa dostalo na povrch okolo r. 1900
(dokonca i před emblematikou kubizmu) v primi-
tivných „emblémoch-obrazoch“ Henriho Rous-
seaua a svojou poéziou „nadreality“ očarilo Gau-
guina, Odilona Redona a Picassa? Niet nič zvlášt-
neho na tom, že k takémuto odvratu od výtvar-
ného umenia došlo na „okrajoch civilizácie“, ale
že z týchto okraj ov vošiel antiintelektuálny, ne-
kul túrny, „primárný“ vztah priam do středu tejto
výtvarnej kultúry, takže sa zdá, ako keby už
dávno bol jeho podzemnou riekou. Na výstave
Nezávislých r. 1884 boli tito „laickí maliari“ Pa-
ríža, peintres de dimanche, přivítaní s posměchem,
ale r. 1958 boli už v centre světověj výstavy.
Teda tento fenomén patří celej době a tak aj moder-
nému umeniu. Prečo a ako?
Na základe akej vlastnej kvalifikácie a funkcie?
Totiž právě v úvode katalogu k výstave v Knock-
le-Zoute vyjádřil Anatole Jakovsky presvedčenie,
ktoré sa prakticky dotýká samej definície umenia:
„Atak, najdlhšie po desiatich-pátnástichrokoch
už nebude živých naivných maliarov. Přišli zo dna
čias ako posledně výhonky čisto remeselnej civi-
lizácie a neprežijú ani kino, ani televíziu, ba ani
masovú vulgarizáciu fotografie a obrazu zverej-

6
loading ...