Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 15
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0021
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

Ján Veňarski (Juhoslávia), Zimné radosti, olej.

Pojem amatérského umenia v súčasných vý-
skumoch zatial' prakticky ešte stále zahrnuje to
množstvo sviatočných maliarov, ktorí sú podlá
svojich znalostí a rozsahu výtvarnej a všeobecnej
kultúry hlboko pod možnosťami rozbit izoláciu,
ktorá ich oddel’uje od súčasných uměleckých
prúdov, inými slovami, od historickej úrovně.
Označenie diletantizmu je vo velkej miere viazané
na toto množstvo 1’udí, ktorí velmi často nedo-
siahli ani nijaké dávno překonané umělecké tech-
niky a vztahy. A predovšetkým v poměr e k tomuto
množstvu ludí třeba vymedzit kategóriu naivného
umenia.
Predovšetkým ju vyznačuje úplná ahistorič-
nost. Od velmi relativnéj, sporadickej a najčastej-
šie periférnej historičnosti amatérského umenia
je naivné umenie oddělené skoro nepreklenutelnou
priehradou. Uvidíme neskoršie, akú rezervu si
móžeme ponechat voči takejto absolutizácii, ale
v principe je základný rozdiel asi v tomto: naivný
umelec začína od začiatku. Vyvíja sa mimo
kolektívnej skúsenosti, len v rámci svojej vlastnej
izolovanej skúsenosti. Presnejšie, spolu so svojím
vzťahom existuje vnútri svojho staticky vopred

daného rozsahu výtvarných znalostí, ktoré sú
minimálně, skoro nijaké, a rozsahu všeobecnej
kultúry, ktorá je pravidelné nepatrná a najčas-
tejšie minimálna. Medzi týmto rozsahom a his-
torickou úrovňou je velká priehrada, či vlastně
často právě tento malý rozsah výtvarnej a vše-
obecnej kultúry je tou priéhradou, ktorá blokuje
postup naivného umelca na úroveň informovanosti
laického, a tým viac profesionálneho umelca.
Kritici sa pokúšali určit charakter tejto blo-
kády už v samom názve kategorie. Viděli sme, ako
sa Wilhelm Uhde spočiatku snažil označit naiv-
iných maliarov r. 1928 názvom Les peintres de
Sacré Coeur. René Huyghe ich r. 1935 pomenoval
inštinktívnymi maliarmi.18 André Lhotě ostal este
r. 1929 pri ludovej tvořivosti,19 zatial čo Nikola
Michailow r. 1935 navrhol názov laické maliarstvo.20
Z příležitosti velkej newyorskej výstavy r. 1938
použil Maximilien Gautier názov Maîtres populaires
de la Réalité právě tak ako nakoniec i Jean Cassou
už r. 1937 v Art Vivant, tento názov převzal
Werner Haftmann do svojej významnéj povojnovej
knihy.21 Názov André Lhota ,,ludová tvořivost“
převzal Holger Cahill do spomínaného katalogu

15
loading ...