Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 17
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0025
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
vzatého vztahu k predmetu. Myslím však, že sa
urobilo dobře, keď sa tento názov opustilo, a to
preto, že po prvé nesie v sebe implikovanú
konfúziu s pojmom primitivných maliarov a pri-
mitivných období v dějinách ako aj v súčasnosti,
a po druhé, že aj nechtiac obsahuje v sebe určitý
pejoratívny, teda znižujúci přízvuk. Ak má spo-
ločný menovatel, ktorý hladáme, obsiahnuť viac
než len to, čo je všetkým týmto umelcom základné
spoločné, mal by obsiahnuť aj to, čo ich od mno-
hých laikov a amatér o v odlišuje. Ako sa nám
vidí, je to právě naivný vztah; a to nielen voči
světu, ale aj voči umeniu.24 Ak nie je genéza tohto
vztahu vždy rovnaká, predsa sa vo svojej transmisii
od mentálneho a psychologického faktu po vý-

tvarný výraz manifestuje v takých súladných a
poznatelných (ale, prirodzene, nie aj koherentných)
modifikáciách, že naozaj možno hovořit o zvlášt-
nom pocite světa a života vnútri súčasnej vízie,
uskutočňovanej uměním. Neskoršie uvidíme, čo si
máme myslieť o motiváciách týchto rozličných
genéz. Tak isto uvidíme, že sa tu nedá hovořit
o nijakom prúde, štýle či škole. A predsa tento
názov akosi najviac zodpovedá určitým pozorova-
niam a očakávaniam. Dokonca ak ho přijmeme
len ako konvěnciu, a nie definiciu, stane sa nám
znakom velmi vymedzeného fenoménu, ktorý
sa ako problém zjavil nielen před históriou, ale aj
před teóriou umenia.

5
Odlíšenie od „profesionálneho umenia“
Aby sme si ozřejmili tento rozdiel, bude stačit,
keď si zrezumujeme, čo sme už zistili. Ak je rozdiel
medzi amatérským a profesionálnym uměním
vo velmi obmedzenej historickej skúsenosti prvého
a v dósledku toho i v spomalenej akumulácii osob-
nej skúsenosti, o naivnom umění móžeme povedať,
že historická skúsenosť tu celkom ohýba a osobná
skúsenosť sa vy ví ja vnútri úzkého registra, ktorý
je vymedzený charakterem blokády.
Takéto „pevné“ vymedzenie, pochopitelné, má
svoje slabé stránky a rezervy, na ktoré ešte po-
ukážeme, ale ako sa nám vidí, teraz je najdóleži-
tejšie načrtnúť základné dištinkcie: ak naivně
umenie představuje osobitý vztah vnútri súčas-
ného umenia, na čom sa tento vztah zakladá, to
jest na akých reláciách? Ak naivní umělci před-
stavuj ú osobitú skupinu vnútri nekonečnej mo-
dernej panorámy, v čom je ich osobitost?
Naivní umělci vyjadrujú spoločnú črtu moder-
ného umenia: absolútnu singulárnosť svojho
štýlu, ale zároveň sa i protivia prúdu a progra-
movému usmerňovaniu, ktoré je ešte metodou
aj nevyhnutnosťou súčasných pohybov. Ak tvoria
skupinu pre seba, v čom je táto ich charakte-
ristika? V nejakom štýle?
Existoval názor, ktorý ešte niekedy počuť aj na
nasej straně, že štýlové označenie naivného umenia
spočívá v realistickom opisovaní detailov a v ich
prostom zratúvaní na povrchu obrazu.25 Aj Anatole

Jakovsky sa z času na čas klonil k tejto ,,realistickej
koncepcii“, ale predsa sa mu podařilo presne za-
znamenat fakt, že právě u naivných umelcov ide
o znaky.26 Tieto znaky sú, pochopitelné, vytvá-
rané na základe viditelného světa, ba čo viac,
najčastéjšie sú vytvárané s úmyslom imitovat;
a právě v tom je tajomstvo tohto umenia: a priori
sa podriaďuje štýlu, rytmu a znaku štýlu, vždy
osobitého a individuálneho. Tito umělci nemohli
imitovat, lebo nemohli ani intencionálne
Stylizovat, lebo tužba po štýle nie je v moci naivného
umelca. On maluje tak, ako existuje, v jednote
so svojím výrazom, ale bez vědomého (historic-
kého) vztahu k tomuto výrazu.27 Preto aj termín
,,instinktivně umenie ‘ ‘, vynáj děný René Huygheom,
mal svoje zdóvodnenie: ide o inštinktívne, spon-
tánně umenie. Ťažkosti sú, prirodzene, v tom, že
ambíciou skoro každého umenia je byť inštinktív-
nym, vyvrhnutým na svět nevysvětlitelným spó-
sobom a z nevysvětlitelných híbok. A tak sa nám
zdá, že naivně umenie je takým v čo možno naj-
plnšom ohlade; chýba mu totiž skúsenostný ko-
rektív a usmernenie zo strany dějin umenia a racio-
nálneho prvku vobec. Niektorí si myslia, že je to
velkou přednostou naivného umenia, lebo „dě-
jinná únava“ ťažko dopadá na dnešok, kedy sú
„všetky knihy prečítané“; čo nám však chýba,
je právě čisté nadšenie, prvotná a úprimná
vízia, nedotknutá cudzími nánosmi, ktoré ju vždy

17
loading ...