Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

Ivan Rabuzin
(Juhoslávia),
Mój svět,
olej, 1961.


společenských, psychologických a kultúrno-histo-
rických sfér, ktoré sa nielen dotýkajú, ale i križujú
a zrážajú v interakciách vytvárajúcich kultúrnu
históriu. Keď Franz Roh nedávno písal o naivnom
fenoméne, mimochodom sa dotkol i tohto problé-
mu. Jeho myšlienky možno privelmi uvolnujú vy-
medzenie a dovolujú stieranie hraníc.40 Úlohou
teorie je, ako sa mi vidí, doviesť systematizáciu
fenoménov do čo možno najvyššieho stupňa, ktorý
nám povoluje obava před schematizáciou a doktri-
nárstvom. Sama empíria a živá kritika už opravia
a či stále budú opravovat „všeobecnosti“ a sche-
matizmy, ktoré sa sem vkradnú. To je živá dia-
lektika vedeckej systematizácie aj života, a tej
sa netřeba bát.
V tejto úvahe sme už niektoré rezervy a rekti-
fikácie ohlásili.
1. V probléme izolácie vízie a výrazu a od-
lúčenosti od všeobecnej skúsenosti umenia možno
si predsa představit a dovolit vplyvy, ktoré sa ča-
som vpletú do autonómneho vztahu naivného
umelca. Móžu příst aj racionálnou cestou, radami
a kritikami, čo je zvyčajný případ, ktorý móže pó-
sobit velmi pozitivně. V případe nepozorných
a neodborných intervencií móže rada pósobiť
zhubne, móže priam zničit naivné jádro umelca.

Ako sme viděli, takých prípadov bolo dost právě
v naivnom maliarstve Juhoslávie.41
2. V probléme samých začiatkov naivnej vízie
v umění je takisto možné, ale len vo výnimočných
prípadoch, představit si určitý začiatočný im-
pulz, ktorý uvedie do pohybu vizuálnu imagináciu
a bude slúžit ako zárodok organizácie individuál-
neho štýlu. V takomto případe musí cudzia tan-
genta v psychologickom a morfologickom ohl’ade
nevyhnutné zodpovědní duchovným a technickým
moznostiam subjektu, o ktorý ide. Nepoznám bližšie
históriu ani metodu práce De Wits Petersovho
„uměleckého centra“ v Port-au-Prince na Haiti,
ale je nesporné, že tu dokonca máme do činenia
s prípadom školy alebo aspoň prvého technic-
kého poučenia.42 Zaujímavý je případ tzv. Chle-
binskej školy. Aj keď přeneseme niektorých stylis-
tických znakov Pietera Breughela zodpovedalo
možnostiam a mentalitě podrávskych sedliakov,
predsa to bolo hned’ zvláštnym spósobom asimilo-
vané a transformované.43 Hovořili sme aj o mož-
nostiach podnetov, dokonca genézy zo základu
1’udovej tvořivosti (Petar Smajic), ba aj z folklóru
(niektorí maliari na Haiti, najma sochár Georges
Liautaud). Podstatné je však to, aby jádro naiv-
ného ducha ostalo nedotknuté a aby bolo schopné

23