Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

okulistov Nemecka, možno brat do úvahy vysokú
inteligenciu, ba všeobeonú kultúru,45 a jeho obrazy
aj tak ostanú naivně. Ako riešiť tento problém?
A predsa je to prosté: malovat’ začal v sedemde-
siatich rokoch života. Felix Muche, Raumholz,
otec jedného z učitelov Bauhausu a zberatel ob-
razov, začal malovat v šesťdesiatich rokoch -
právě tieto a podobné případy ukazujú, že výskům
třeba vždy koncentrovat na subjektívnu a vždy
inakšiu motiváciu izolácie. V Juhoslávii je v kaž-
dom ohlade zaujímavý a možno aj otvorený prob-
lém Jožu Horvata Silného. Ide o samouka, ktorý
sa sám nepovažuje za naivného maliara a ktorý
pre túto příčinu nebol přijatý do Galérie primitiv-
ného umenia v Záhřebe: moment intelektuálnej
konštrukcie bolo vraj už cítit v jeho raných prá-
cach. Nie som přesvědčený, že je to naozaj tak,
ani nie som si istý, že by to v tol’kej miere rozhodo-
valo, a že by ho ipso facto vyviedlo z naivnej sféry.
Možno bude v podobných prípadoch potřebné
ocenit šířku výtvarnej a kultúrnej informovanosti
a podlá toho i jej reflexie v štruktúre imaginácie.
Aj tak sa tu velmi rýchlo dosiahla hranica, ktorá
jej naivnosť problematizuje, no predsa je tažko
povedat, že problém tohto maliarstva je vyrieše-
ný-46

5. V súvislosti s otázkami imitácie a vplyvu
je nezvyklý a, ak sa nemýlím, aj v světových
dimenziách jedinečný problém Chlebinskej školy.
Nie je to kontradikcia in adiecto? Lebo ak je podlá
vlastnej definície naivný výraz izolovaný a indi-
viduálny, ako sa vôbec móže zjaviť fenomén školy
či hocijakej štylistickej zviazanosti naivných umel-
cov?
A predsa k tomuto fenoménu došlo a máme
ho před vlastnými očami. Dokonca vydal aj ne-
sporné výsledky, a preto sa mi vidí, že ho kritika
ešte nepochopila v jeho praktickom ani teoretickom
význame. Ako k němu došlo a ako možno riešiť
problém, ktorý nám nastolil?
Podlá mójho názoru ide o jav relativné kohe-
rentnej štylistickej manifestácie, vzniknuvšej výe-
dinečnom geografickom a kultúrnom prostředí
Podrávia. Keď si představíme ohnisko, ktoré začalo
vyžarovať (to sú Chlebme, kde po druhej světověj
vojně Ivan Generalic pósobil dokonca ako učitel
kreslenia v základnej škole), je prirodzené, že
sedliaci-maliari tohto prostredia, ktorí eventuálně
už i sami začali malovat, vchádzali do prúdu tohto
žiarenia. Naivný ,,vztah prostredia“ sa formoval
ako celok. Od tohto momentu umělecký problém
spočíval v nasledovnom: budú sa moct jednotlivci

Grandma Moses (USA),
V předvečer Dušičiek,
olej, 1955.


25