Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 74
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0084
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

6. Franz Leopold Schmittner, Podobizen Verböczyho.

bytia v ochraně záujmov šlachty.10 Město Košice
bolo okrem toho samo zemepánom a osud jeho
poddaných sa neveïmi lišil od osudu ostatného
uhorského poddanstva. Aj Košice uvalovali ne-
oprávněné ťarchy na svoje poddanské obce.11
Maliarska výzdoba košickej radnice vznikla
teda na tomto stupni spoločenského vývinu ko-
šického meštianstva, a nástropná malba, situovaná
do vchodového schodiska, zrkadlí jednoznačné
situáciu, kedy sa pri riešení každéj závažnéjšej
otázky městského života uplatňoval vplyv úzkej
šlachtickej vrstvy a kedy aj samo vzmáhájúce sa
meštianstvo usilovalo o získanie šlachtického pre-
dikátu. Preto je na obraze figúra sebavedomého
šlachtica konfrontovaná s postavou poddaného,
a keďže podlá nich táto konfrontácia — ako sa
zdá — nebola dost výraznou charakteristikou
šlachtických práv, uviedli tu ešte aj jeden z naj-
tvrdších článkov poddanského zákona. Obraz
sv. Stefana na klenáku slávobrány poukazuje
přitom na počiatky tohto výsadného postavenia
šlachty, iniciálky vtedajšieho panovníka J(osep-
hus) S(ecundus) na slávnostnej polnici Zvěsti na
jeho nepřetržité trvanie.
Takúto ostrú formuláciu protikladov šlachty
a poddanstva nenájdeme ani v monumentálnom
umění, ktoré podporovala priamo „starobylá“
statkárska šlachta. Nápadná je zato příbuznost
košického vyobrazenia s frontispice ilustrovaného
zákonníka Corpus Juris, vydaného trnavskými
jezuitmi roku 1751. Uvedený frontispice zobrazuje
Verböczyho podobizeň. Predmety navršené po
oboch stranách podobizně — zbraně, respektive
knihy a spisy — poukazujú na ten istý článok
poddanského zákona, ktorý uvádza košická ná-

stěnná malba.12 (Obr. 6.) Obe vyobrazenia spája
však nielen příbuznost koncepcie — to by mohla
byť aj jednoduchá mechanická zhoda — ale pre-
dovšetkým rovnaký vztah oboch spoločenských
vrstiev, ktoré sa zaslúžili o ich vznik, k šlachtě.
Totiž právě ilustračný materiál zákonníka Corpus
Juris signalizuje po prvý raz vo výtvarnom umění
jednoznačné ideovú premenu, ktorú naznačila už
prv literárna história, a to skutečnost, že okolo
1740-tych rokov cirkevná inteligencia stratila onen
rozhoduj úci vplyv na uhorskú šlachtu, ktorý
uplatňovala cez celé obdobie baroka, a naopak, že
utváranie vedomia cirkevnej inteligencie podmie-
ňuje odteraz rozhodujúcim spósobom vplyv šlach-
ty a jej myslenie.13 Cirkevná inteligencia vzhliada
tu teda rovnako k šlachtě a rovnako popularizuje
jej ideológiu ako šlachtickým titulom už obdaření,
respektive po ňom bažiaci vodcovia meštianstva.
Preto je tak příbuzný aj ich výtvarný přejav,
ktorý nezvyčajne silné akcentuje šlachticko-
poddanské protiklady.
Spósobom vyjadrenia nástropná malba košic-
kého schodiska zaujíma v rámci uměleckého prú-
denia, uplatňujúceho sa koncom 18. storočia v U-
horsku, strednú cestu. Pokrokovo zmýšlajúci me-
cenáši považuj ú v tomto období vyjadrenie určitéj
myšlienky pomocou alegorie už za překonané,
konzervativně umělecké riešenie; namiesto něho
vyžadujú všeobecnú zrozumitelnosť, teda umě-
lecké riešenie, opierajúce sa o reálne prvky. Ko-
šická nástropná malba volí na vyjadrenie uhorské-
ho práva konkrétné postavy uhorského šlachtica
a uhorského poddaného a na označenie práv roz-
ličných národov osoby, charakterizované rózno-
rodým odevom — vychádza teda v ústrety klasi-
cizmu. Nápisové pásy, prislúchajúce k jednotlivým
figurám, sú přitom zasa, naopak, pozostatkami
tradičného, alegorizujúceho uměleckého riešenia.
Z tohto hladiska je poučné porovnat košické zob-
razenie uhorského práva so spodobením uhorského
šlachtického práva v slávnostnej sieni lýcea v Jág-
ri, ktoré tu — ako súčasť vyobrazenia štyroch
fakúlt — namaloval rakúsky majster Franz
Sigrist. Na jágerskej nástropnej malbě umelec
na prianie objednávatela, jágerského biskupa
Karola Eszterházyho, vyobrazil uhorské šlachtické
právo ako zasadanie sedemčlennej tabule. Objed-
návatel' sa přitom dožadoval tak dósledne prav-
divého znázornenia, že maliarovi nariadil, aby sa
jednoho takéhoto zasadania aj sám zúčastnil.14

74
loading ...