Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 76
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0086
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
známe. Prvou Schröttovou známou prácou je
právě cyklus nástropných malieb košickej radnice.
Odvtedy pracuje umelec sústavne pre město Ko-
šice a pre jeho poddanské obce a roku 1789 získává
v Košiciach aj občianske práva. Roku 1790 sa
stává učitelom na mestskej kresliarskej škole.
Tu učí aj Jozefa Szentpéteryho, jednoho z popred-
ných zlatníkov 19. storočia v Uhorsku, tento však
vo svojich spomienkach jeho vyučovacie metody
dost odsudzuje.18 Při vypracovaní návrhu maliar-
skeho cyklu, určeného pre výzdobu siení košickej
radnice, sa nám však zdá, že Schröttovi právě
jeho akademické školenie umožnilo opustit spósob
zastaralého alegorického vyjadrenia a nahradit ho
pri vačšine výjavov určených na dekoráciu siení
historickými cyklami aktuálnejšieho obsahu. Popři
pedagogickom pósobení a neskorobarokových ta-
bulových a nástěnných obrazoch, ktoré maloval
ináč bez pozoruhodnejšej invencie, musíme u
Schrötta ocenit aj túto — napokon nerealizovánu.
— stránku jeho činnosti. Schröttov přínos pre
súčasné umenie určujú jeho tri veduty, čerpajúce
tematicky zo Slovenska: Studenovodské vodopády,
Červený Kláštor a Tatranský vodopád. Tieto fa-
rebné grafiky, vydané vo Viedni na přelome storo-
čia, boli vyhotovené podlá Schrottových náčrtov,
zachytených priamo v přírodě.19 Ich nové, i ked
ešte troška neisté krajinářské poňatie ukazuje už
cestu smerujúcu k názoru 19. storočia. Kedze
Schrott získal meštianske právo už roku 1789,
móžeme si len teoreticky postavit otázku, či by
mu bol košický městský magistrát toto právo udělil
s prihliadnutím na uvedené veduty, kliesniace
cestu novému krajinářskému videniu. Nazdávame
sa, že takáto domnienka nie je opodstatněná. Pre
obdobie konca 18. storočia, v ktorom sa staré spája
s novým, je však konzervativně riešená radničná
freska rovnako příznačná ako veduta raziaca
cestu novému krajinářskému názoru. Naše zna-
losti o Schröttovom diele budú ucelené, samozřej-
mé, iba vtedy, ked sa oboznámime s obidvoma
jeho tvořivými metodami aj s ich dvojakými vý-
sledkami.
Kedze umelec nikde presnejšie neoznačil histo-
rické události, ktoré navrhol zobrazit, nemáme
presnú představu o tom, aký by bol býval cyklus,
realizovaný pódia jeho návrhov na výzdobu po-
schodia. Iba v jednom případe, pri témě Ars Po-
litica, nám oblubená ikonológia Césara Ripu na-
značuje potencionálně možné riešenie. V jej reedí-

cii z 18. storočia je vyobrazená totiž aj táto téma.20
(Obr. 7.) Ústřednou postavou obrazu je tu ženská
figúra, ponášajúca sa na Spravodlivosť, v ruke
s váhami a zväzkami, oči však nemá previazané.
V pozadí vidíme aj Lykurga, dávajúceho ústavu
Sparťanom, ktorý vystupuje aj v Košiciach pri
figúre stelesňujúcej Ars Politica. Na tento výjav
sa mali napojit dalšie zamýšlané výjavy, ktoré
mali ešte podrobnejšie ilustrovat ústrednú tému.
Podlá maliarovho programu mali teda nástropnú
malbu schodiska košickej radnice, predstavujúcu
uhorské právo, doplňat na poschodí vyobrazenia
„dobrej a zlej vlády“ zo starověkých dějin, ktoré
mali všeobecný význam a svojimi moralizátor-
skými poučkami sa nenapájali bezprostředné na
ideu apoteózy šlachtického práva, tak dóležitú
pre představenstvo města. Preto bolo třeba na-
vrhované výjavy zavrhnút a hladat také témy,
ktoré mali aj bezprostředná súvislost s oslavným
výjavom šlachtického práva. Dostáváme sa ko-
nečné k otázke, ako vznikla nástropná malba
apoteózy Jozefa II., ktorá nahradila zamýšlaný
cyklus, a v akom vztahu je táto nástěnná malba
k výjavu nad vchodovým schodiskom.
Maliarsky program bol vyhotovený ešte za
vlády Márie Terézie, je datovaný 11. júlom 1780,
nástropná freska sa však realizovala — ako na to
poukazuje aj datovanie spisu připevněného na
klenbu — už za samostatnej vlády Jozefa II. Pre
súčasného diváka bola súvislost medzi zobraze-
ným uhorským šlachtickým právom a výjavom
apoteózy Jozefa II. jednoznačná. Dnešný pozo-
rovatel musí však už pátrat po tom, aká to bola
vlastně listina, ktorá bola východiskovým im-
pulzom apoteózy Jozefa II. Táto listina je klúčom
na určenie obsahu nového nástropného obrazu;
história tohto obrazu, identifikovanie jeho plného
obsahu, ako aj jeho neskoršie osudy umožňujú
potom tento výklad ešte dalej spresňovat. Odpis
královského dekrétu, umiestneného na strope,
ktorý sa zmieňuje o nedotknutelnosti a o zachovaní
výsad krajinských stavov, je, ako to vysvitá aj
z preambuly, iba skrátenou verziou rozsiahlejšej
listiny. Spoznávame v ňom dokument, ktorý Jozef
II. rozoslal pri svojom nastúpení na trón všetkým
uhorským stoliciam a správným centrám. (Plné
znenie tejto listiny uvádzame v poznámke.21)
V prvej časti dokumentu sa hovoří o smrti Márie
Terézie a o jej vladárskych zásluhách. V druhéj
časti Jozef II. oznamuje, že v zmysle 1. a 2. arti-

70
loading ...