A. Brunovský, Biblická krajina, lept, 1963.

rovnako opticky zřetelná, rovnako konkrétné pře-
pracovaná ako naša javová skutočnosť. Vytvára
ilúziu konkrétné j přítomnosti akejsi fantastickej
reality, čo dosahuje okrem iného hlavně detailným
a takmer naturalisticky precíznym zobrazováním
detailov nášho javového světa. Tieto predmety
javového světa sú však zapojené do nejavových,
opticky a racionálně alogických vzťahov a celkov.
Tým vzniká napätie medzi javovo-logickými, kon-
krétnými detailmi a nejavovými celkami a súvis-
losťami, čo vyvolává v dósledku porovnania
s opticky známou skutočnosťou dojem tajomnej
existencie druhého, nejavového, ale rovnako kon-
krétného světa. Podstatné je, že táto „nová“
realita je vlastně v neustálom spojení s javovou
realitou, že je na ňu bytostné viazaná porovnáním.
Vynára sapreto otázka, čo je vlastně touto fantas-
tickou realitou, o čo autorovi ide? Je to iba
alogický vztah medzi javovo-logickými predmetmi,
alebo je to niečo, čo sa týmto alogickým vzťahom

prejavuje? Táto otázka daleko přesahuje rámec
Brunovského tvorby, týká sa vlastně aj otázky
na charakter nadreality v surrealistickom maliar-
stve. Ako sa pokúsime ukázat neskór, v Brunov-
ského tvorbě nachádzame obe tieto polohy —
polohu vytvárania úplné „novej“ reality, aj
„sfantazijnenie“ starej a známej reality, a to
v štruktúre každého diela. Dodajme, že sa přitom
domnievame, že i chápanie tejto „novej reality“
ako vzťahov (teda druhý uvedený případ —
„sfantazijnenie“) předpokládá tušenie čohosi za
nimi, čohosi „substancionálneho“. Toto sa však
samo neukáže, ale právě na tomto napatí, směro-
vaní ktomu, čo ostává „za“, je postavené surrealis-
tické tajomstvo a tým i podstata nadreality.
A v tom sa Brunovský zhoduje so surrealizmom,
že totiž stavia na názore, že nám známa realita
má svoje skryté hybné sily, svoje tajomstvo.
Týmto tajomstvom je prameň života. „Nová“ —
fantastická realita, ktorá sa snaží byť uznaná

113