Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

A, Brunovský, ütrpenie dr. Stac, ha, lept, 1966,

novského tvorby, střetáváme ich takmer na kaž-
dom liste. Tu sa nám objasňuje aj antropologický
význam listu Biblická krajina, ktorej stavebné
kamene sú vlastně symbolmi trosiek a kostí či
zubov — čím je opat vyjádřený osud Tudstva —
je vyjádřené, čo ostává z dějin, čo je ich konečným
výsledkom, z čoho sú vystávané. Zvlášť zretelne
sa střetáváme so symbolickým významom zlom-
kov-trosiek ako výsledkov rozkladu, v grafike
Sjazd numizmatov: prsty mužov sediacich za sto-
lom, ktorí sa majú zaoberať starými mincami,
teda niečím minulým rozpadávajú sa na takéto
trosky pri načahovaní sa za týmito predmetmi.
Dochádza teda k prenikaniu, sú to vlastně trosky-
1’udské prsty-mince. Možno to snáď pokladať
za výraz rozkladu starých 1’udských hodnot, roz-
padom člověka samého vo večnom pohybe života.
Velmi zretelne je vyjádřený tento motiv rozpadu

člověka v liste Únos Sabinky, kde nielenže muž
unášajúci ženu sa mění v ňu, nielenže sa menia
v seba navzájom (princip sexuálny), ale menia sa
i v obnažené, surové neforemné hmoty a žena
dokonca nohami prerastá do zeme. Taktiež poprsia
štyroch mužov v tomto liste sú vlastně surovými
prahmotami, ktoré si este zachovali 1'udskú ruku
a hlavu, ale i tá hlava sa mění na bielu gulu.
Osud člověka je tu vyjádřený jasné.
Velmi dóležitou skupinou symbolov, ktoré však
ostávajú presnejšie nevymedzené, sú: osamostat-
něné 1'udské ucho, vytrhnuté zo svojich logických sú-
vislostí a připojené do iných (do neforemnej
prahmoty, na krku gitary a i.); sama gitara alebo
iné strunové nástroje či ich torzá (najčastejšie
ich krky). K týmto symbolickým motívom pri-
náležia ďalšie, presne pojmové nevymedzené,
avšak všetky spája jedno spoločné — všetky majú

125