0 ich existencii sa móžeme přesvědčit z dějin, a to
například z protokolov o zasadnutí stavebnej
huty milánského dómu z rokov 1391 —1401.29
V týchto rokoch pozvala stavebná hutá milán-
ského dómu německých a francúzskych stavitelov
za poradcov. Krátko po ich příchode došlo k roz-
dielnym názorom medzi cudzími a domácími, ta-
lianskymi stavitelmi. Část protokolov zo zasad-
nutia jasné hovoří o tom, že pre stavitelov z krajin
severne od Alp nejestvovalo umenie bez geometrie.
Autorka v citovanom diele hovoří ďalej: „Najdó-
ležitejšia je zpráva z 25. januára 1400, pochádzajú-
ca od jedného z najpovolanějších poradcov stavby
— J. Mignota z Paríža, ktorého povolali na stavbu
dómu r. 1399 a ktorý zhrnul v troch bodoch vý-
sledok dlhého, v názoroch odlišného, ba proti-
chodného rokovania stavitelov z 11. januára 1400.
Druhý bod tejto zprávy hovoří o nedostatkoch
stavby, konkrétné o vežiach tvrdil, že sa zrútia,
keďže sú založené neodborné a iba na základe cito-
vých momentov.30 Ďalej hovoří: »On, majster
Ján zdůrazňuje, že umenie bez védy nie je ni-
čím. « (Dictus magister Joannes dicit quod ars
sine scientia nihil est.) Talianski majstři mu od-
povedali, že chcú mat veze dómu postavené podlá
dvoch projekčných metod — metody kvadratúry
i metody triangulácie, proti ktorému miešaniu sa
tak ostro staval Mignotus. »Dóležité je, aby boli
veže stavané metodou kvadratúry, ktorá sleduje
pravidlá geometrie « (quod respondent ad quad-
ratangulum sucundum ordinem geometriae).“ (Vý-
roky majstra Mignota z Paríža, ktoré uvádza M.

Velte vo svojej práci, cituje z diela Luca Beltrami,
Annali della Fabbrica del Duomo di Milano, vo-
lume primo, Milano 1877. Pozři M. Velte, c. d.,
str. 10, pozn. 2.-6. — odtial citáty aj v mojom
příspěvku.)
Ďalšia zpráva o použití kvadratúry je známa
až z roku 1486 z knižočky M. Roritzera.31
Je zaujímavé, že středověké teoretické práce sa
zjavujú buď v sporných prípadoch okolo riešenia
tej-ktorej stavby, ako to bolo v případe milán-
ského dómu, alebo v časoch, keď sú obavy (ako
napr. v neskorej gotike) z úpadku umenia tej-
ktorej stavebnej huty. Koncom 15. storočia sa
predtým tak přísné tajené pravidlá hút dostávájú
navonok a ako M. Velte píše: ,, . . . zákon mlčania
sa asi už tiež nedodržiaval tak striktně. Jedine
tým si vysvětlujeme pokus posledných gotických
majstrov zachránit z ich starého umenia, čo sa
este zachránit dalo a položit teoretické základy
ich vědomostí.“
Popři Roritzerovi uverejňujú svoje znalosti aj
další majstri stavitelia, ako napr. H. Schutter-
mayer32 okolo r. 1484 a L. Lacher33 roku 1616.
Všetky tieto středověké práce dávajú návod na
konštruovanie fial, pätiek, hlavic a dalších archi-
tektonických článkov a detailov použitím „kvad-
ratúry“.31
Pri študovaní středověkých teoretických práč
sa střetneme so spoločným konstatováním, vyslo-
veným ich autormi — neskorogotickými majstra-
mi, že geometria, ktorú vo svojich prácach ozrej-
mujú, nepochádza od nich samých, ale (citujem):

11. Mösselova „geometria kružnice“ — spósob architektonického navrhovania opierajúci sa o
pravidelných mnohouholníkov vpísaných do kružnice.

vlastnosti







140