Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

Naše gotické pamiatky svedčia o dokonalosti
a bohatej rozmanitosti v rýsovaní kružnic a tým
aj výplní okien — kružieb. Na velkých gotických
stavbách všade vidieť snahu riešit všetky kružby
odlišné od seba, aby sa dve rovnaké nevyskytovali.
Rozetové okná sa přitom riešili z geometrického
hladiska dvojakým spôsobom: 1. štvorcovým rie-
šením vpísaným do kruhu, alebo 2. trojúhelní-
kovým riešením do kruhu. Ich tvarovým umoc-
něním a rozmanitým individuálnym přístupem
sa docielili v neskorej gotike prekrásne rozetové
okná s kružbami.
Uveďme si malú sice, ale pekne vypracovanú
ukážku (štvorcové riešenie do kruhu) okienka ka-
plnky Zápolských v Spišskom Štvrtku. Kon-
štrukcia okienka je jasná z vyobrazenia. Středy
kružnic „štvorlístka“ ležia v stredoch stráň vpí-
saného a o 45° otočeného štvorca. Tento příklad
je skromným príspevkom a ukážkou. U nás sa
vyskytujú velmi bohato členené a geometricky
ovela náročnejšie riešené kružby a rozetové okná.
Chcem sa im věnovat osve, a preto ich tu podrob-
né jšie nerozvádzam.
V gotickej meštianskej architektuře boli prin-
cipy komponovania okien v Úp] nom súlade s kom-
pozíciou celého priečelia a jeho detailov.
V bratislavské) starej radnici vyhotovil nesko-
rogotický podjazd a portály kamenár, ktorý pred-
tým pracoval na gotickej přestavbě hradu. Dve
okná západného priečelia Bratislavského hra-
du, ktoré uvedieme v ďalšom, javia rovnaké kom-
pozičně zásady s onými v radničnom podjazde.
Gotická přestavba hradu spadá do rokov 1431 —
1434.49
Prvé z oboch je velké okno na druhom poschodí
západného priečelia (pri kaplnke). Kompozícia
okna má iracionálně proporcie (l/ö — 1) : ]/ö.
S mensou presnosťou to je 1 : ]/ 3, alebo ho móžeme
analyzovat pomocou triangulácie. Vztah (|/5 — 1) :
|/5 je základným vzťahom, osnovou harmonie
radničného podjazdu.

Druhé okno západného priečelia hradu má geo-
metrická harmoniu proporcií vyjadritelnú opat
vzťahom (]/ö — 1) : ]/5 presne.
Ďalšie dva pěkné příklady sú z Kremnice.
Meštiansky dom č. 36 v Kremnici bol postave-
ný r. 1520, je teda neskorogotický. Jeho západně
priečelie má niekolko rovnakých okien kompono-
vaných v pomere (]/5 — 1) : 2, čo je zlatý rez.
Druhé menšie okienko v severnom priečelí, zrejme
dielo toho istého majstra kamenára, má ten istý
proporčný vztah.
Vráťme sa ešte raz k princípom středověkého
projektovania pomocou kvadratúry. Pokúsime
sa geometricky analyzovat kompozíciu oporných

28. Ukážka kamenárskych
deřávkovej).

značiek (podlá knihy Ka-



ODOVQ

27. Kořene středověkých stavitelských hút: 1. Praha,
2. Kolín n. Rýnom, 3. Zürich, 4. a 5. Viedeň a Strass-
burg (podlá Kadeřávka, Říhu).



150