Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

//va
iK^^kyr.c^^^AVi^^W
WWWW^va^mJ
H^^4b^£4ť4b^k?^H|





29. Vytvorenie kamenárskych značiek rozvitím a opakováním koreňa.

pilierov. V Spišskom Štvrtku oporné piliere
kaplnky Zápolských sú pódorysne, tvarové a kom-
pozičně v úzkom príbuzenstve s opornými piliermi
viedenského dómu sv. Štefana. J. Csemegi50 do-
kázal, že stavitel kaplnky sa pravděpodobně vyučil
vo Viedni. Totiž obidve stavby vychádzali pri
komponovaní zo štvorcového koreňa viedenskej
huty. Aj keď údaje nie sú dostačujúce na to, aby
sa (podlá autora) kaplnka připisovala košickému
majstrovi Štefanovi, možno povedať, že znalosti
stavitela, ktorého dielom je kaplnka, neboli men-
šie ako vědomosti majstra Štefana z Košic.51
Umenie majstra Štefana vyšlo z parléřovsky lade-
nej, vo francúzskom duchu koncipovanej vieden-
skej školy. Do okruhu jeho umeleckej tvorby patria
- podlá Csemegiho — aj pastofórium v Gelnici
a kaplnka v Spišskom Štvrtku.
Záverom po všetkých analýzach si móžeme po-
ložit otázku: prečo sa vo vrcholnej gotike u nás
používal váčšinou štvorec alebo štvorcová modu-
lová sief (kvadratúra) na tvorbu? Bol to len zvyk

alebo obluba? Alebo sú tu jasné fakty? Územie
Slovenska, patriace v 15. storočí k Uhorsku, pod-
liehalo pod jednu z hlavných štyroch stavebných
hút Európy — pod viedenskú hutu pri dóme sv.
Štefana. Viděli sme, že medzi pamiatkami sa vy-
skytovali najviac také, ktorých kompozícia vyšla
z koreňa tvaru štvorca, teda viedenského. Viedeň
odchovala kamenárov, ktorí u nás pracovali nielen
na sakrálnej architektúre, ale aj na svetskej, najma
meštianskej. Tým pře nás Viedeň zohrala velmi


30. Ludrová, kamenárska značka na portáli (datov. 1466).

151