Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

ríny Alexandrijské] a vo figúre vojaka z Ukrižo-
vania. Ak budeme porovnávat spomínanú Dure-
rovu rytinu so Sťatím sv. Barbory z Banskej
Bystrice, zarazí nás ovela viditelnejšia podobnost.
Tu ide nielen o prevzatie jednej pohybovej schémy
ako v případe M. S., ale o celkové, plné plastické
maliarske pretlmočenie. Toto porovnanie ponúka
možnost dalších výskumov v relácii Banská
Štiavnica — Banská Bystrica, na čo sa už aj v mi-
nulosti urobili narážky. Je možné, že ide len o spo-
ločnú předlohu, no nemóžeme úplné vylúčiť ani
možnost spoločnej dielne či majstra. Nie je to len
nápadná podobnost detailov, zdobnosť, takmer
extatická rozhýbanost figúr i priestoru v bansko-
bystrických tabuliach, ktoré tvoria dóstojný pen-
dant Durerovej predlohe. M. S.-ova tabula nie je
taká sebaistá; Dúrerova, miestami barokizujúca
křivka sa stává v podaní M. S. upätou, nepřesvěd-
čivou. Tu je základ rozporo v medzi tabuïami
Pašií a malbami Stretnutia a Narodenia. Najlepšie
to vystihol Mojzer, keď dokazuje, že tam kde je
Durer heroický realistický, je M. S. až kfčovitý.
Ich vztah nie je pomerom majstra a následovníka;
M. S. sa poučil na diele súčasníka, s jeho pomocou
uskutočnil svoje, názorové staršie představy.
Mojzer nehladá v M. S.-ovi tvorců štiavnických
sôch, M. S. je příliš maliarom, ale je tej mienky,
že maliara viazali nějaké putá k dielni, z ktorej
sochy vyšli. Poznamenává, že archívny materiál
dokazuje, že obrazy neboli súčasťou hlavného ol-
tára, žial, pramene informácií neuvádza.
V ďalšej štúdii18 venovanej znakom na zásta-
vách banskoštiavnických tabúl sa snaží dopátrat
ich pôvodu a symboliky kvôli odhaleniu objed-
návatela, za ktorého sa doposial’ uznával mä-
siarsky cech. Z. Urbachová sa zas zamerala na iko-
nografický rozbor tabule Stretnutia10 a R. Feucht-
müller20 v stručnom příspěvku akoby zhfňal
všetko, čo sme doteraz o maliarovi M. S. mali
možnost čítat. Aj on vyvracia teóriu, ktorá hla-
sovala pre Jörga Breua tvrdením, že v obrazoch
M. S. chýba Breuova drsná územčitosť figúr, ťažké,
rozviate, patetické záhyby. Vládne tu jemne čle-
něný holandský realizmus a snaha o komorný
obrazový účinok. Iba vo výbere farieb a v škico-
vitej scénke Snímania z kríža v pozadí Zmftvych-
vstania vidí Feuchtmüller znaky dunajskej školy.
Podaktoré z citovaných názorov sa dotkli aj
otázky osoby, ktorá sa skrývá za monogramom
M. S., ale ani jeden si nezvolil tento aspekt za zorný

uhol, z ktorého by vychádzalo bádanie. Po obja-
vení signatury sa takmer jednoznačné uplatnila
Miklóssyho hypotéza, že maliarom M. S. bol istý
majster Sebastianus (Sebestyén mester, magis-
ter), ktorý bol podlá archívnych záznamov roku
1507 v Turci zavražděný krajčírom Martinom
a olúpený o sumu 137 florinov, čo v porovnaní
s vtedajšími príjmami městského notáriusa (52 fl.
ročně) činilo slušnú sumu. Túto zprávu nám spro-
stredkoval list Vladislava II. adresovaný mestskej
rade, v ktorom král nariaďuje vraha polapit
a potrestat. Miklóssy tvrdí, že z tohto listu možno
s istotou usúdiť, že maliar Sebastian bol štiavnickej
příslušnosti, kedze sa král’ právě na toto město
v predmetnej věci obrátil. My si však kladieme
otázku, či nemohol byť právě tak štiavnickým
příslušníkem vrah, ktorého z tých istých dóvodov
káže král’ právě Stiavničanom súdiť. Ako Miklóssy
sám přiznává, nenašiel o Sebastianovi nijaké do-
kumenty. Tu sa žiada poznamenat, že ak přijímá-
me túto hypotézu za platnú, nevyhneme sa úvahe
nad tým, ako zařadit majstrovi prisúdený lillský
obraz, ktorý vykazuje viditelný časový odstup
od poslednej, signovanej tabule, a tak len Sebas-
tianova smrť nútila historikov datovat ho tesne
po roku 1506, kedze roku 1507 bol už Sebastianus
mrtvy. Ešte mučivejšie by boli naše pochybnosti,
keby sa dokladnou analýzou zistilo, že aj bansko-
bystrické tabule majú vztah k M. S-ovej dielni,
kedze nesú neskoršie dátum i vela znakov vyspe-
lejšej gotiky, ba takmer renesancie (architekto-
nické pozadie, akt).
A napokon, nemóžeme nechať bez povšimnutia
fakt, že monogram M. S. mohol v Banskej Stiav-
nici patřit ešte dvom 1’ud'om: majstrovi Severinovi
a Martinovi Saliovi. Kedze část archívu města
(do r. 1500) je v Budapešti (vo fotokópiách v ban-
skom archíve v Štiavnici) a část po roku 1500 je
sice v mieste, ale nespracovaná, budeme operovat
archívnym materiálom v jedinej, nám známej,
Kachelmanovej interpretácii, ktorá sa ukázala
byť hodnověrná.
Aj Genthon uvádza, že sa tieto dve mená na-
chádzali v daňovom výkaze z roku 1499; vó výka-
zoch sa však nedočítame o majstrovi Sebastianovi
ani před rokom 1499,21 hoci ako banskoštiavnický
maliar s takými rozsiahlymi zákazkami musel
platit daň tak ako všetci ostatní občania.
O majstrovi Severinovi sa dozvedáme len tolko,
že jeho měno figuruje medzi 505 poplatníkmi

163