Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 165
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0175
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
biskupa Niclasa Bátora, ktorý ju poprosil o prí-
hovor vo věci svojho „familiarisa“ a gubernátora
curiae nostrae Johanna de Melak.
Ďalej Kachelman uvádza, že 20. októbra 1505
zaplatil Martin Salins Niclosovi Stenclinovi 100
florinov za dom a dal 40 fl. ako splátku na dlh
Roesslovi. Dlžoba činila 80 fl.
Tieto kusé údaje stavajú doposial neznámého
Martina Salia do zaujímavého světla. Nemáme
zatiaï priame dókazy o tom, že bol umelcom, kla-
dieme si však otázku, či by sa bol vacovský biskup,
„gubernátor curiae nostrae“ i sama královná
prihovárali, ba ponižovali v záujme akéhosi kraj-
číra či obuvníka, tobóž, či by ho holi titulovali
„familiárisom“. Ďalej je otázne, ako prišiel za-
dížený Salius odrazu k takej sumě peňazí, že mo-
hol kúpiť dom a splatit přitom polovicu nemalého
dlhu. Napokon sa pozastavme nad faktom, prečo
sa tak zadížil. Roku 1498 platil dost vysokú, aj
ked nie nadmernú daň, teda vykonával řemeslo.
Dlžobu musel nadobudnúť pravděpodobně pri
nákupe váčšieho množstva materiálu. Vieme, že
farby boli v tom čase velmi drahé, dovážali sa
z cudziny.
Ako velmi záležalo královnej na kladnom vy-
bavení žiadosti, usudzujeme i z pokorného ubez-
pečovania, že už nikdy nebude požadovat od Stiav-
ničanov takúto výnimku, naopak, bude přísné
bdieť nad zachováváním ich městských práv a vý-
sad. O tom, že to tak bolo, svědčí aj skutočnosť,
že město odmietlo žiadosť bohatého magnáta
Gregora Thurzu o povolenie zakúpit dom.
O potomkoch samého Salia sa dozvedáme:23
roku 1522 bol Stefan Salay, zvaný Fasch (fás-
drevár) rádným pánom, r. 1540 richtárom a zá-
znamy z r. 1543 ho nazývajú waldburgerom.
Roku 1529 bol na univerzitě vo Wittembergu za-
písaný Michal Salay de Hungaria, možno syn
Stefana a vnuk Martina, r. 1540 zaplatil na krakov-
skej univerzitě poplatok 2 cr. študent Stephanus
Zalay Albensis.24
I tieto zprávy móžu prispiet k objasneniu posta-
venia rodiny Martina Salia usadeného v meste,
ktoré mu poskytlo také výhody a málo, ako to
vyplývá aj z úcto v týkajúcich sa cudzích řemesel-
níkov, možnost dobré honorovat umeleckú prácu.
V městských záznamoch figuruje účet z r. 1467
vystavený pre zvonárov z Fritzu (Frízsko), čo nie
je vylúčené, ak si představíme obchodnú trasu
Krakov — Breslau — Lovosice — Frízsko, po

ktorej sa pohyboval obchod s medbu, důležitým
vývozným artiklom. Ďalší účet zněl na florentín-
skeho maliara a představoval sumu 318 zlatých
guldenov. Ak porovnáme tento účet so sumou
137 fl. odcudzených maliarovi Sebastianovi, čo
Miklósy právo m pokládal za menší majetok (veď
Salius dal za dom 100, vychádza naše porovnáme
následovně: ak musel Sebastianus dobré a vela
malovat, aby nadobudol tolko peňazí, rovnako
dobré a vela musel malovat aj Salius (ak připus-
tíme, že bol maliar), ak si mohol dovolit vydat
naraz sumu 140 fl. a o kolko lepšie a viac musel
malovat neznámy florentínsky umelec, ked obdržal
318 zl. guldenov.
Naše závěry sú, samozřejmé len hypotetické,
alebo aspoň ostanú nimi do tých čias, kým sa nám
nepodaří zistit niečo bližšie o osobě, v ktorej sa
domnievame vidiet doposial neznámého monogra-
mistu.

Majster M. S., Narodenie, olej, 1507, detail.


165
loading ...