Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 168
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0178
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

I. Výřez z realizovaného návrhu na monumentálnu vý-
zdobu československého pavilónu v Paříži 1937. PÔ-
vodná velkost sádrového štvorca 1,5 X 1,5 m.

libskej rozlet v knižnej grafike, naplněný hl’a-
dačstvom a mladistvým elánom, ktorému nechý-
bala zacielenosť. Isté ochabnutie však badat po
zmene prostredia, keď sa Želibskovci presťahovali
z Prahy do Bratislavy a v ilustráciách z pätdesia-
tych rokov sa — ako mnohí iní ilustrátoři — ne-
vylila obmedzujúcim názorom na funkciu ilustrá-
cií, konkrétné v návrhoch na obálky: J. Horák,
Pionierske srdce (1952), M. Sadoveanu, Ostrov kve-
tov (1953) a v iných. Vtedy sa nezriedka dávali
ilustrátorovi zároveň s výtvarnou zniluvou aj
„výtvarné rady“ vraj v záujme zvyšovania peda-
gogického účinu obrázkov.
K novému uplatneniu Želibskej ilustračného ta-
lentu přispěla reorganizácia vydavateïskej činnosti
roku 1955 a vznik dvoch specializovaných vydava-
telstiev pre detskú a mládežnícku literatúru.
Směna, nakladatelstvo SÚV ČSM sa zameriavala
na literatúru pre dospievajúcu mládež a Mladé
létá, n. p. (predtým Slovenské nakladatelstvo
detskej knihy) na literatúru pre děti a najmenších.
Vdaka cielavedomej práci výtvarnej redakcie
Mladých liet mohla Želibská sústrediť svoj záujem
na svět rozprávok z domácej a světověj literatúry.
Nadvázujúc na prvé cykly ilustrácií pre děti
a mládež ilustrovala Želibská pre Mladé létá nie-

kol'ko knih, ktoré nás dóstojne reprezentovali na
medzinárodnej súťaži v Lipsku (IBA). Ilustráciami
ku knihám Jakoba a Wilhelma Grimma, Roz-
právky (1958), Préma Canda, Povést o Rámovi
(1960) a dalšími obohatila Želibská našu knižnú
kultúru lyrizujúcou črtou, spájajúcou klasickú
kresebnosť a voliiú představivost v syntézu, ktorá
čerpá z ideálnych stránok života.
Osobitne si třeba u Želibskej všímat inšpiračné
podněty z indickej a čínskej výtvarnej kultúry.
Poznačili, najmä v posledných rokoch, nielen jej
knižnú grafiku, ale celú jej grafickú a umělecko-
priemyselnú tvorbu. Náznaky Želibskej vztahu
k umeniu Dalekého východu sa přej avováli už
v študentských prácach. Tento vztah ju napokon
předurčil, aby ilustrovala knihy: Carlo Gozzi,
Turandot (1962), Démonové poviedky (1962), Kuo
Mo-Žo, Návrat starého majstra (1962), Rabindra-
náth Thákur, Záhradník (1965) a ďalšie. Využila
v nich ladný, tanečný pohyb, mnohotvárnost gest,
baladičnosť a zmyslovosť. Zjavná zanietenosť pre
umenie a kultúru ázijských národov našla svoju
živú ozvěnu v čistej lineárnej kresbe a monofigu-
rálnych kompozíciách. V uvedených cykloch
možno hovořit o adekvátnosti ilustrácií s obsahom,
ktorý je európskej kultúre predsa len vzdialený.
Na závěr poznámka ku grafickej úpravě knih
ilustrovaných Máriou Želibskou. Umelkyňa túži
po úpravě, ktorá by bola typografickým pendan-
tem jej vyhraněného ilustračného štýlu.

Niekolko údajov zo života
Marie Želibskej-Vančíkovej
Umelkyňa sa narodila ll.októbra 1913 v Bystřici pod
Hostýnem. V rokoch 1931—1937 študovala na Umelecko-
priemyselnej škole v Prahe, najprv tri roky vo všeobec-
nom oddělení A. Hofbauera a dalšie tri roky na špeciálke
prof. Fr. Kyselu. Po absolutoriu študovala ešte další rok
na pražskej Akadémii u prof. T. F. Šimona.
Výstavy : Samostatné vystavovala v Bratislavě (1957),
v Prahe a Prešove (1959), v Bratislavě (1963) a v Lodži
(1965). Ako členka Umeleckej besedy zúčastnila sa na
výstave Výtvarníci a ich účast na knihe v Prahe (1952)
a ako členka Krajského střediska na Výstave knižnej
grafiky v Prahe (1953).
Studijné cesty: Rím (1930), Paříž (1935—1936), Juho-
slávia (1937), Taliansko (1938), Paříž (1938—1939), SSSR
(1935), Viedeň (1958), Turecko, Taliansko, Sicília, Grécko
(1958), NDB (1958), Albánsko (1960), Polsko (1962
a 1965), Maďarsko (1962), Rumunsko (1963) a Francúzsko
(1965).

168
loading ...