Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

stvárnenie krajiny je jednou z charakteristických
črt tohto maliarstva — hor skej krajiny a scenérií
z alpského predhoria s potokmi a jazerami, maleb-
nými skupinami stromov na úbočiach a útesoch.
Dóležitú úlohu tu hrá světlo, vytvárajúce zvláštně
efekty, a farba, žiarivá čistá farba, pósobenie
ktorej vedúci majstri Podunajskej školy poznali
predovšetkým nepriamo cez Durera u Benátčanov,
najmä u Giorgiona. Svojím obsahom, krajino-
mal’bou a farbitosťou stalo sa toto umenie velmi
populárnym u najširších más: odrážalo jednak
náboženské tendencie doby, snahu po zvrúcnení,
prehlbení, po poznaní světa cez vieru a jednak
tendencie sociálně, veď jestvovalo v době sed-
liackych povstání a nastupujúcej reformácie. Kru-
tost a ťarcha čias odráža sa v pašijových scénách
i výjavoch zo života svátých. lnou črtou tejto
1’udovosti umenia Podunajskej školy je jeho nezvy-
čajný romantizmus. Časti krajiny, lesy, stromy,
jazerá, hory, hrady a kostoly sú vždy zachytené so
silnou náladovosťou, oblúbené sú nočné scény,
najmä výjav Narodenia Pána, kde umělci naplno
rozihrávajú svoje schopnosti postihnúť světlo
a farby.
To isté platí i pre sochárstvo: sú to predovšet-
kým malé a velké reliéfy s krajinářskými motívmi
v pozadí, ktoré poukazuji! na inšpiráciu u maliarov
a kresliarov. Plastika je prevažne dřevená, řezaná
do lipového dřeva; drobná plastika, pre Podunaj-
ský sloh tak příznačná, je najčastejšie uskutočněná
v hruške. Dóležitá je tu i polychrómia, keďže
oltář sa chápe ako maliarsky celok, ktorému sú
podriadené i sochárske časti. A na druhej straně
objavuje sa zriedkavá len čiastočná polychrómia
řezby alebo ešte častejšie ponecháme povrchu bez
farby vóbec. Tento velmi osobitý spósob osamos-
tatňovania sa plastiky v svojbytný trojrozměrný
přejav je zaujímavý tým, že sa odohráva právě pod
vplyvom maliarstva zdóražňovaním modelácie
hrou světla a tieňa. Velmi časté je znázorňovanie
sv. Anny samotretej a sv. Rodiny, k náboženským
scénám pristupujú aj mytologické, objavuje sa aj
portrét. Štúdium Tudského těla sa odráža v skupi-
nách Adama a Evy. Príznakom meniacej sa dobo-
vej situácie je ornamentika, ovplyvnená už ta-
lianskou renesanciou.
Kořene Podunajského slohu v architektúre bá-
datelia nachádzajú v diele Petra Parlera, jeho
synov a žiakov, ktorí pôsobili v Nemecku a Ra-
kúsku. Rozpad pevne viazanej formy sa vo vyznie-

vajúcej neskorogotickej architektúre prejavuje
v dekoratívnom usporiadaní kedysi tektonických
článkov, nech sú to teraz točené štípy, odseknuté
rebrá a visiace svorníky, kružby premenené v pre-
plietajúce sa vetvy. Priestory sa vzájomne prelína-
jú, pohyb naznačuji! krúžené rebrá zbiehajúce sa
v dekorativně hviezdice, rebrá tu naznačujú prú-
diacu pohyblivost priestoru. Jeho trojrozměrnost
naznačujú vřetenové schody a pretínajúce sa scho-
diská. Z drevenej architektúry prenikajú sem pre-
plietané ornamenty na poprsniciach. Architektúru
Podunajskej školy poznačuje pohyb, prelínanie
všetkých javov a znázornenie naplněného priesto-
ru.
V kláštore St. Florian výstava zaberala na 1.
poschodí rad hostovských izieb, mrámorovú sálu,
prelátsku jedáleň, knižnicu a prilahlé chodby.
V prvej izbe boli inštalované časti křídlových
oltárov tých umelcov, ktorí svojím prejavom sú
priamymi predchodcami maliarstva Podunajskej
školy, a to majstra z Grossgmain, Jörga Breua,
Ruelanda Frueaufa a Maxa Reichlicha. Hned proti
vchodu vítala návštěvníkův tabula Narodenie
Pána z farského kostola v Antole pri Banskej
Štiavnici, ktoré okamžité zapůsobilo svojou dojí-
mavou krásou, vrúcnosťou a poetičnosťou. Táto
doska, předpokládané dielo majstra MS (podlá
monogramu na obraze Vzkriesenia, ktorý spolu
s dalšími pašijovými scénami v Ostrihome a Nav-
štívením v Budapešti i naším obrazom sú údajné
zvyškami bývalého hlavného oltára v tzv. sloven-
skom kostole sv. Kataríny v Banskej Štiavnici)
má vela spoločného s malbami Jörga Breua, ktoré
sú dnes v múzeu v Herzogenburgu. Nasledujúce
miestnosti boli věnované maliarskej a grafickej
tvorbě velkých majstrov Podunajskej školy, a to
raným prácam Lucasa Cranacha st., dielu Al-
brechta Altdorfera, Wolfa Hubera, majstra „his-
torie Fridricha a Maximiliána“ a známým i ano-
nymným umelcom z ich okruhu.
Další exponát, zapožičaný sem Slov, ústavom
pamiatkovej starostlivosti, křídlo so scénami zo
života sv. Egidia z pravého bočného oltára v sá-
sovskom kostelíku, bolo v izbe č. 5 medzi prácami
maliarov z Altdorferovho okruhu. Toto zaradenie
však nezodpovedá slohovej příslušnosti sásovského
oltára, nakoïko autor týchto malieb vynikajúcej
kvality patří rozhodne monumentálnym cítěním
a typikou postáv do blízkého okruhu pasovského

183