17. Orava —■ hrad, ostenie okenného výklenku na východ-
nej stene 2. poschodia donjonu, 1480—1483

18. Orava — hrad, výzdoba na južnej stene 2. poschodia
donjonu, 1480—1483

vývinu až do obdobia okolo polovice 15. storočia.
Vtedy výtvarný štýl překonal vývoj od výhradně
tématickéj výmalby interiéru, ohraničeného v dolněj
polovici iluzívnym soklom alebo závesom, až к vol-
nému a netektonickému tapetovaniu. Weingartner
spomína, ako sa táto volná ornamentálna výzdoba
vyvinula v priebehu 15. storočia. Bližšie si všímá
niekolko jej významných príkladov, nachádzajú-
cich sa na nádvoří zemepanského hradu v Merane,
v „Zelenej sále“ hradu Reifenstein, vo věži hradu
Freundsberg pri Schwazi, napokon příklady z mest-
skej architektúry v meste Hah (obr. 22). Hovoří:
v porovnaní s malbami 14. a 15. storočia znamenajú
malby druhej polovice 15. storočia podstatné
naturalistickéjšie podanie, organickejšie pohybové
formy, váčšiu virtuozitu ornamentálnych kom-
pozici!. Ustupuje tu přísné architektonické člene-
nie steny. Členenie je ešte viditelné v interiéroch
v Reifensteine a v Halle, kde rámovanie okien

a výklenkov akcentuje vimperk a kraby na hrané
steny. Dobovému vkusu však celkove vyhovuje
skór nearchitektonický tapetový systém, a preto
sú viac v oblube úponky. Dokazuje to ich použitie
na pozadiach tabulových oltárov i v interiéri
cirkevných stavieb.29
Podlá Weingartnera sa teda prvotná forma
gotickej nástennej výzdoby vyznačuje architekto-
nickým členěním steny, kde póvodný, pravděpo-
dobně látkový alebo kožušinový závěs bol nahra-
dený parapetem alebo iluzívnym závesom. Ten sa
postupem času mohol změnit na iné formy, napr.
kvádrovanie (v Sabbionare a na Sprechensteine).
Póvodný závěs zastával funkciu tepelného izolá-
tora; vo svojej maliarskej podobě túto funkciu iba
znázorňuje.
Podobné kvádrovanie pokrývá i východnú stenu
miestnosti na 2. poschodí donjonu Oravského
hradu. Kvádrovanie má pevnú, nemennú formu

134