DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Vývin športového štadióna do druhej svetovej vojny
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0036
32
Maratónská brána štadióna v Amsterdame. Fotografia F.
Kresáka
Čestný sektor štadióna v Amsterdame. Fotografia F. Kre-
sáka
vzájomnej vzdialenosti vytvára v zaoblených
častiach fasády záměrná ilúziu asymetrie, hoci
je symetrická. Přístupy do hladiska sú pohodlné
a široké. Stavebný materiál stadión používá ako
výtvarný prvok: tehlovým povrchom rovnako ako
zasadením do komplexu trávnatých ihrísk vyvo-
lává dojem intimity, nadväzuje však i na archi-
tektům okolitých městských štvrtí. Intímny dojem
rušia neestetické železné konštrukcie striech tri-
bun, najmä na straně Maratónskej brány, kde
tribúna, rovnako vysoká ako hlavná, je chudob-
nejšia a plytšia — interiér tu bol obětovaný von-
kajšej fasádě.
Druhým výtvarným ismerom dvadsiatych rokov,
ktorý upřel svoju pozornost’ na športovú archi-
tektům, holi sovietski konštruktivisti. Zrodili sa
ešte v cárskom Rusku, bigotnom a konzervatív-
nom, sociálně i športovo zaostalom: z odporu
proti němu vyrastali1. Kým kořene moderného
sovietskeho malianstva a sochařstva tkvejú ešte
v posledných rokoch cárského režimu, ruská
architektúra ostala — okrem malých výnimiek —
konzervatívna až do porevolučných čias: veď do-
vtedy bolo málo nádeje na realizáciu pokroko-
vých stavebných projektov. Velká októbrová
revolúcia situáciu radikálně mění. Architektúra
sa cez noc dostává do popredia záujmo a zame-
riava sa, popři kolektívnej1 bytovej výstavbě,
přednostně na projektovanie společenských za-
riadení vrátane športových objektov. Avšak ciele
vysoko1 prevyšujú momentálně možnosti občian-
skou vojnou a intervenciou spustošenej, vyhlado-
vanej krajiny. V projekčných ateliéroch vznikajú
najodvážnejšie diela v nádeji, že raz budů reali-
zované, a ostávajú len na rýsováních doškách.
V sovietskej tělovýchově isa v prvých porevo-
lučných rokoch izdórazňuje masovost’, nie vrchol-
ná úroveň: preto sa budujú rozsiahle, málo ná-
kladné športové komplexy, izvyčajne v blízkosti
velkých závodov a vo vlastníctve odborových
organizácií, zamerané takmer výhradně na po-
třeby aktívnych športovcov. No v ateliéroch
architektův vznikajú nákresy športových areálov
nebývalých rozmerov: svět vstúpil do novej
epochy, nastáva éra blahobytu pre všetkých a
tento roj čivý optimizmus třeba i umělecky vy-
jádřit’. Športové areály, ktoré pri rekonštrukcii
krajiny vzniknú, majú překonat’ všetko doteraj-
šie vo isvete.
Cestu k blahobytu komunistickej společnosti
otvorí mechanizácia, vyspělá technika, stroje.
Už futuristi považovali automobil za krajší ako
antickú sochu a v tomto nadšení pre techniku
pokračuje i sovietska porevolučná generácia ar-
chitektův. Dobové příznačné, až rojčivé nadšenie
pre techniku sa nikde na svete nepřejavilo tak
Maratónská brána štadióna v Amsterdame. Fotografia F.
Kresáka
Čestný sektor štadióna v Amsterdame. Fotografia F. Kre-
sáka
vzájomnej vzdialenosti vytvára v zaoblených
častiach fasády záměrná ilúziu asymetrie, hoci
je symetrická. Přístupy do hladiska sú pohodlné
a široké. Stavebný materiál stadión používá ako
výtvarný prvok: tehlovým povrchom rovnako ako
zasadením do komplexu trávnatých ihrísk vyvo-
lává dojem intimity, nadväzuje však i na archi-
tektům okolitých městských štvrtí. Intímny dojem
rušia neestetické železné konštrukcie striech tri-
bun, najmä na straně Maratónskej brány, kde
tribúna, rovnako vysoká ako hlavná, je chudob-
nejšia a plytšia — interiér tu bol obětovaný von-
kajšej fasádě.
Druhým výtvarným ismerom dvadsiatych rokov,
ktorý upřel svoju pozornost’ na športovú archi-
tektům, holi sovietski konštruktivisti. Zrodili sa
ešte v cárskom Rusku, bigotnom a konzervatív-
nom, sociálně i športovo zaostalom: z odporu
proti němu vyrastali1. Kým kořene moderného
sovietskeho malianstva a sochařstva tkvejú ešte
v posledných rokoch cárského režimu, ruská
architektúra ostala — okrem malých výnimiek —
konzervatívna až do porevolučných čias: veď do-
vtedy bolo málo nádeje na realizáciu pokroko-
vých stavebných projektov. Velká októbrová
revolúcia situáciu radikálně mění. Architektúra
sa cez noc dostává do popredia záujmo a zame-
riava sa, popři kolektívnej1 bytovej výstavbě,
přednostně na projektovanie společenských za-
riadení vrátane športových objektov. Avšak ciele
vysoko1 prevyšujú momentálně možnosti občian-
skou vojnou a intervenciou spustošenej, vyhlado-
vanej krajiny. V projekčných ateliéroch vznikajú
najodvážnejšie diela v nádeji, že raz budů reali-
zované, a ostávajú len na rýsováních doškách.
V sovietskej tělovýchově isa v prvých porevo-
lučných rokoch izdórazňuje masovost’, nie vrchol-
ná úroveň: preto sa budujú rozsiahle, málo ná-
kladné športové komplexy, izvyčajne v blízkosti
velkých závodov a vo vlastníctve odborových
organizácií, zamerané takmer výhradně na po-
třeby aktívnych športovcov. No v ateliéroch
architektův vznikajú nákresy športových areálov
nebývalých rozmerov: svět vstúpil do novej
epochy, nastáva éra blahobytu pre všetkých a
tento roj čivý optimizmus třeba i umělecky vy-
jádřit’. Športové areály, ktoré pri rekonštrukcii
krajiny vzniknú, majú překonat’ všetko doteraj-
šie vo isvete.
Cestu k blahobytu komunistickej společnosti
otvorí mechanizácia, vyspělá technika, stroje.
Už futuristi považovali automobil za krajší ako
antickú sochu a v tomto nadšení pre techniku
pokračuje i sovietska porevolučná generácia ar-
chitektův. Dobové příznačné, až rojčivé nadšenie
pre techniku sa nikde na svete nepřejavilo tak