Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 19
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0023
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
19

Slovenské maliarstvo sedemdesiatych
a začiatku osemdesiatych rokov
— pokus o analýzu jeho názorových
a vývojových vrstiev
HANA PETROVÁ

Každé úsilie o celistvý pohl'ad na vývinový
proces a názorové vrstvenie najsúčasnejšej
tvorby naráža na množstvo problémov. Živost
problematiky, jej neuzavretost, názorový a ob-
sahový pluralizmus súčasného výtvarného dia-
nia, přítomnost róznych, často heterogénnych
javov, sťažujú už i jednoduchý pokus o rozčle-
nenie a klasifikáciu materiálu. V dósledku ma-
lého časového odstupu móže tu dójst k strate
rozměru diachrónie, ktorá by mala byť ciefom
každého historického bádania, ako i k atomizácii
pohladu až na hranice identity zamerania jed-
notlivých smerov a procesov.
Pri uvědomění si týchto problémov, náš pokus
o riešenie niektorých otázok súčasnej výtvarnej
tvorby budeme koncipovat viac v polohe náčrtu,
či hypoteticky stávaných předběžných záverov.
Formulujeme ich s vědomím, že v procese ďal-
šieho skúmania ich bude možné ešte korigovat
a precizovat. Sústredíme sa přitom predovšet-
kým na otázky základného názorového rozvrst-
venia a jeho korelácie s internými i externými
stimulmi.
Materiálovo sa koncentrujeme na obdobie se-
demdesiatych a na začiatok osemdesiatych ro-
kov, pričom dolný periodizačný medzník sta-
novujeme v korelácii so spoločensko-historic-
kým vývinom na začiatok sedemdesiatych ro-
kov, keď pod vplyvom externých a interných
momentov dochádza k výrazným změnám vo
vnútornej vazbě výtvarných prejavov a štýlo-
vých konfigurácií.
Zo spoločenských stimulov je potřebné po-
ukázat predovšetkým na význam XIV. zjazdu

Komunistickej strany Československa, ktorý
vytýčil ďalšie smerovanie nasej society v etape
budovania rozvinutej socialistickej spoločnostiý
Na báze tohto programu nastáva najma v prvej
polovici sedemdesiatych rokov intenzívny pohyb
vo všetkých oblastiach umeleckej tvorby a ume-
leckej kritiky. Základnou úlohou uměleckého
frontu vytýčenou na zjazde bola povinnost ob-
novit v plnom rozsahu socialistický charakter
umenia a zároveň obnovit ideologickú aktivnost
i pósobenie marxisticko-leninských princípov
v práci umeleckej kritiky.
V teoretickej oblasti dochádza pod tlakom
spoločenských potrieb k snahám o nové defino-
vanie socialistického realizmu. Oproti štýlovo
homogénnemu morfologickému chápaniu sa sta-
via jeho chápanie ako tvořívej metody 2 charak-
teristickej pluralizmom štýlov, názorov a kon-
cepci!, pričom jednoznačným určujúcim krité-
riom je svetonázorovo pevne určený vztah ku
skutočnosti. Rovnako sa zdůrazňuje jeho otvo-
renost voči meniacej sa realite. Novo sa definuje
otázka sociálnej funkčnosti umenia v zmysle
aktívnej produktívnej komunikácie. Do popredia
sa dostává pojem umeleckej angažovanosti a jej
konkrétnéj objektivizácie.3
Stimulom rozvoj a výtvarnej tvorby, ako
i procesu transformácie jej štruktúry boli —
a to najma v prvom období — aj sútaže a tema-
tická výstavy viažúce sa k významným výro-
čiam, obnovené pravidelné výstavné konfrontá-
cie na pôde ZSVU, ako aj štipendijné akcie
určené predovšetkým mladým výtvarníkom
(tvořivé pobyty na pracoviskách a v závodoch).
loading ...