Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 25
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0029
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
25

Výrazovými prvkami i využitím niektorých
technických, technologických a kompozičných
postupov možno do spomínaných úsilí o reaktu-
alizáciu vztahu maliarstva k vizuálnej réalité
přiřadit práce Juliána Filu. Jeho obrazy — mon-
táže sú znakovými sústavami významových
častí, reprezentuj úcich celok. Doraz spočívá pre-
dovšetkým na sociálno-psychologickej stránke
a na etose (Osobná analýza, olej, 1971; Úlovek
nie je sám, olej, 1972; Súvislost činov, olej,
1974; Riešenie problému, olej, 1980). Novým
momentom v tomto koncepte, ktorý Filo sle-
duje už od konca páťdesiatych rokov je stupňo-
vanie polarity konceptuálnosti a autenticity a
technika malby aerografom (Naliehavý rozho-
vor, 1981), ktorá zvýražňuje moment dištancie
od bezprostředného empirického východiskové-
ho faktu.
Naratívnosťou a dórazom na autentickost osob
a prostredia sa k Filovmu konceptu blížia nie-
ktoré obrazy Eugénie Lehotskej, u ktorej citový
odstup od zobrazeného je daný záměrnou na-
ivitou prejavu (Ako sme sadili strom dôvery,
akryl, 1975; Před príchodom družobného vlaku,
akryl, 1978).
Na základe fotografickej optiky pracuje Milan
Chovanec. Hyperbolizovaná perspektiva, nadsa-
dené tvary a obmedzenie svetelnej modelácie^
zdórazňujú mediálnosť zobrazenia, ktoré sa
cestou expresívneho pátosu prevádza do symbo-
lickej roviny (Oslava života, olej, 1970; Sláv-
nost, olej, 1977; Děti, olej, 1979).
Z rámcového základu zdóraznenia empirickej
vizuality vychádzajú vo svojich tvořivých prog-
ramoch aj absolventky Dubayovej grafickej
špeciálky Veronika Rónaiová a Uljana Zmetá-
ková. V maliarskej tvorbě, rovnako ako v gra-
fike, využívajú ako východisko fotografický
záznam skutočnosti. Zmetákovej poskytuje táto
estetika pregnantný formový základ na rožne
riešenia motívov interiérových a exteriérových
výsekov či zátiší (Žánrový motiv, olej, 1980;
Stará hadica, olej, 1982), kým Rónaiová sa jed-
noznačnejšie viaže na figurálně náměty, v rámci
ktorých rozvij a predovšetkým niektoré možnosti
psychologické] reflexie (Priatefky, olej, 1977—
1978; Rozchod, olej, 1981—1982).
Příznačným fenoménom sedemdesiatych ro-


MRait Rašía; $edem?iáste. kombinovaná technika. 1977.
Foto H. Petrová

kov je markantně zosilnenie tých tendencií
v maliarstve, ktoré v úhrne můžeme označit
ako civilistické.23 Tieto tendencie i napriek mor-
fologickému pluralizmu jednotlivých výtvar-
ných programov spája úsilie o zaznamenanie
nových ideových a zážitkových dát, o konkreti-
záciu a obrazovú formuláciu nového životného
názoru, ako aj o ikonizáciu nového životného
materiálu. Domnievame sa, že tento trend pod-
pořilo niekoïko faktorov. Z mimovýtvarných
je to predovšetkým súznenie afirmatívneho
vztahu ku skutočnosti s inštitucionálnou inten-
ciou, ako aj jeho doraz na komunikatívnosť.
Popři spoločnom základe generačnom a základe
školenia možno tu konštatovat i spojivá nad-
váznosti na světový vývin. Koncepcie jednotli-
vých uměleckých programov vznikájú často
í pod ohlasmi pop-artu, novej figurácie, infor-
melu a róznych foriem výtvarnej aktivity
orientovanej na zdóraznenie mediálnosti výtvar-
loading ...