Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 26
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0030
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
26


Miían, Hrčka; Práea. HJ.. kombřnouGiiá íecb^íka, Í9S4.
Foío A. Míčúchová

nej tvorby. Nie náhodou sa civilizmus formuje
predovšetkým v dielach žiakov príslušníkov
generácie 1909, najma v dielach žiakov Jána
Želibského. Kontinuita je tu daná rozvijaním
základnej tematiky empirie všedného života
a ikonizáciou pocitov súčasníka, ako aj rozví-
janím syntetizuj úceho charakteru obrazovej
reprezentácie.
Želibského vplyv sa prejavil najma v kon-
cepcii, ktorá chápe obraz ako priestor pre stret-
nutie zložiek čisto percepčných so zložkami
psychickými. Výrazným znakom je konceptu-
álnosť, ktorá v tomto případe neznamená reduk-
ciu na synchronně zložky uměleckého systému,
ale umožňuje volné operovanie celým aparátom
diachrónnych a synchrónnych elementov. Civi-

lizmus obsahuje v sebe alternativu i opozíciu,
a to tak voči akcentácii čistej vizuality, ako aj
voči čistému, priamemu exponovaniu idey vo
výtvarnom přej ave a svojím syntetickým cha-
rakterům představuje vlastně ich prevedenie na
spoločnú bázu. Zároveň svojou nepatetickos-
fou představuje civilizmus opozíciu aj voči dra-
matizmu a hyperbolizácii expresionizmu.
Najváčšia část tvořivých programov viažúcich
sa k civilistickej orientácii sa zakladá na kon-
frontácii obrazových znakov a ich významov.
Často pracuje s fragmentárnymi výrezmi před-
mětných prvkov v ich juxtapozícii s geometric-
kými či geometrizovanými elementmi, ktorých
zmysel v syntaktických štruktúrach směruj e
k vyjadreniu racionality a dištancie od bez-
prostředného vizuálneho, zrny šlového a citového
materiálu reality.
Možnosti rozvijania bazálnej matrice civiliz-
mu sa premietajú v dvoch základných riešeniach
na báze individuálnych akcentov. Jedným z nich
je zdóraznenie konceptuálnej výstavby obrazu
a akcentovanie epického či naratívneho momen-
tu, druhým priame spredmetnenie námetovej
zložky v obraze a jeho sémantizácia racionál-
nym, lyrizujúcim či expresívnym tvaroslovím.
Želibského koncept stretnutia percepčných
a psychických zložiek ako prvý radikálnějšie
prevádza do polôh zdóraznenia konceptuálnej
výstavby obrazu Milan Rašla. Začiatkom se-
demdesiatych rokov vyšiel z podnetov pop-artu
a novej figurácie,^ z ktorých selekciou preberá
najma prvky myšlienkovej skladby. Konfron-
tuje figurálně a předmětné prvky s geometri-
zovanými formami. Uvolněný maliarsky ru-
kopis zvýrazňujúci faktúru malby kontrastuje
s kresbovými obrysmi tvarov. Od roku 1979 na-
rastá v jeho tvorbě doraz na epický a naratívny
moment a akcent na morálně obsahy. Námětový
okruh jeho práč je charakteristický pre novů
vlnu civilizmu sedemdesiatych rokov; popři mo-
tívoch z rodinného života a domáceho prostredia
(Prvý deň, kombinovaná technika, 1975) objavu-
je sa tu svět práce a pracovného prostredia (Roz-
vodňa, olej, 1976), priemyselné krajiny (Kra-
jina so stožiarmi, akryl, 1978) i náměty nepate-
ticky tematizujúce závažné historické témy
(Cesta, olej, 1974). Racionálnejšie zameraná
loading ...