DOI Artikel:
Petrová, Hana: Slovenské maliarstvo sedemdesiatych a zac̆iatku osemdesiatych rokov: pokus o analýzu jeho názorových a vývojových vrstiev
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0031
27
tvorba Milana Hrčku pracuje viac s konfron-
táciou maliarstva s inými formalizovanými sys-
témami (inžiniersky projekt, písmo). Narácia
spočívá v komponovaní obrazu z prvkov uvá-
dzaných do následných vztahov (Práca III.,
kombinovaná technika, 1983).
Jeden z hlavných sémantických okruhov ci-
vilizmu sedemdesiatych rokov je objavovanie
a stvárňovanie hodnot v krajině pretvorenej
človekom. Táto orientácia koresponduje zjavne
i s potřebami novo formulovat vztah člověka
k prírode a súvisí s celkovým afirmatívnym
charakterom civilistickej tendencie. Možno ju
chápat ako ocenenie pretváratelskej činnosti
člověka v krajině. Symptomatické je odmietanie
moralizátorského resentimentu, či obáv z nehu-
mánnej a pretechnizovanej industriálnej civili-
zácie.^
Začiatky tohto chápania nachádzame v kra-
jinárskej tvorbě Ladislava Bergera. Berger vy-
chádza zo značenia predmetnej reality na báze
konkrétných vizuálnych kvalit námětu ikonic-
kými znakmi. Nové obsahy tematizuje predo-
všetkým jeho utváranie priestoru ako osobitá
konkretizácia významovosti daného námětu
(Hydrocentrála, olej, 1973; Mosty, olej, 1976;
Lúky, olej, 1976; Směr pohybu, olej, 1979—
1980). Túto svoju základná koncepciu priameho
spredmetnenia námětu v obraze realizuje zloži-
tou syntaxou rukopisných a farebných zložiek
s dórazom na expresívne momenty. Sémanti-
zácia racionálnym tvaroslovím charakterizuje
práce mladších — Viktora Hulíka v cykle obra-
zov zo Slovnaftu (kombinovaná technika, 1976),
Vladimíra Kováča, či Mariána Žilíka.
Hfadačstvo dalších sa prejavuje predovšet-
kým v námětových experimentoch, v pokusoch
rozšířit dimenzie vnímania napr. o zážitkové
dáta z oblasti aviatiky, ako je to v malbách
a malovaných objektoch Cyrila Kořena, či
v maliarskych dielach Petra Kalmana, resp.
Marty Chabadovej. Civilistickú tému práce
v prostředí vysoko automatizovanej techniky
v štýlovo syntetizujúcom primitivizme rozvíja
Ján Ha vrilla.
Na základnéj polarizácii umenia sedemdesia-
tych rokov v napatí medzi dórazom na vizuálně
zložky a emfáziou intelektných elementov obra-
Mariáii ŽiMk; Premewa, síreďisko C4, oíej, 2932.
Foto T. Leiamerorá
zovej koncepcie špecifickým spósobom partici-
puj ú umělci, ktorí riešia možnosti intelektuali-
zácie opticko-senzuálneho vněmu. Senzuálnosť
v týchto snahách nevystupuje primárné v ro-
vině intuitivného splynutia maliara s realitou
pomocou zrakového vněmu, ale ako zdóraznenie
istých vizuálnych kvalit, či zvýraznenie emocio-
nálneho podložia vnímanej a zobrazovanej rea-
lity, najma na báze farby. V tvorbě Ludovíta
Hološku a v staršej tvorbě Jána Bergera ide
v zásadě o zhodnotenie pointilistickej techniky
na novom základe. V Hološkových obrazoch, ako
Ovocie (olej, 1973), Farby záhrady (olej, 1973),
Schódza (akryl, 1980) sa komplex psychických
a vizuálnych vnemov transponuje do ikonických
znakov uchovávájúcich jednak kontinuitu s vi-
zuálnou realitou, jednak zvýrazňu júcich svoj
tvorba Milana Hrčku pracuje viac s konfron-
táciou maliarstva s inými formalizovanými sys-
témami (inžiniersky projekt, písmo). Narácia
spočívá v komponovaní obrazu z prvkov uvá-
dzaných do následných vztahov (Práca III.,
kombinovaná technika, 1983).
Jeden z hlavných sémantických okruhov ci-
vilizmu sedemdesiatych rokov je objavovanie
a stvárňovanie hodnot v krajině pretvorenej
človekom. Táto orientácia koresponduje zjavne
i s potřebami novo formulovat vztah člověka
k prírode a súvisí s celkovým afirmatívnym
charakterom civilistickej tendencie. Možno ju
chápat ako ocenenie pretváratelskej činnosti
člověka v krajině. Symptomatické je odmietanie
moralizátorského resentimentu, či obáv z nehu-
mánnej a pretechnizovanej industriálnej civili-
zácie.^
Začiatky tohto chápania nachádzame v kra-
jinárskej tvorbě Ladislava Bergera. Berger vy-
chádza zo značenia predmetnej reality na báze
konkrétných vizuálnych kvalit námětu ikonic-
kými znakmi. Nové obsahy tematizuje predo-
všetkým jeho utváranie priestoru ako osobitá
konkretizácia významovosti daného námětu
(Hydrocentrála, olej, 1973; Mosty, olej, 1976;
Lúky, olej, 1976; Směr pohybu, olej, 1979—
1980). Túto svoju základná koncepciu priameho
spredmetnenia námětu v obraze realizuje zloži-
tou syntaxou rukopisných a farebných zložiek
s dórazom na expresívne momenty. Sémanti-
zácia racionálnym tvaroslovím charakterizuje
práce mladších — Viktora Hulíka v cykle obra-
zov zo Slovnaftu (kombinovaná technika, 1976),
Vladimíra Kováča, či Mariána Žilíka.
Hfadačstvo dalších sa prejavuje predovšet-
kým v námětových experimentoch, v pokusoch
rozšířit dimenzie vnímania napr. o zážitkové
dáta z oblasti aviatiky, ako je to v malbách
a malovaných objektoch Cyrila Kořena, či
v maliarskych dielach Petra Kalmana, resp.
Marty Chabadovej. Civilistickú tému práce
v prostředí vysoko automatizovanej techniky
v štýlovo syntetizujúcom primitivizme rozvíja
Ján Ha vrilla.
Na základnéj polarizácii umenia sedemdesia-
tych rokov v napatí medzi dórazom na vizuálně
zložky a emfáziou intelektných elementov obra-
Mariáii ŽiMk; Premewa, síreďisko C4, oíej, 2932.
Foto T. Leiamerorá
zovej koncepcie špecifickým spósobom partici-
puj ú umělci, ktorí riešia možnosti intelektuali-
zácie opticko-senzuálneho vněmu. Senzuálnosť
v týchto snahách nevystupuje primárné v ro-
vině intuitivného splynutia maliara s realitou
pomocou zrakového vněmu, ale ako zdóraznenie
istých vizuálnych kvalit, či zvýraznenie emocio-
nálneho podložia vnímanej a zobrazovanej rea-
lity, najma na báze farby. V tvorbě Ludovíta
Hološku a v staršej tvorbě Jána Bergera ide
v zásadě o zhodnotenie pointilistickej techniky
na novom základe. V Hološkových obrazoch, ako
Ovocie (olej, 1973), Farby záhrady (olej, 1973),
Schódza (akryl, 1980) sa komplex psychických
a vizuálnych vnemov transponuje do ikonických
znakov uchovávájúcich jednak kontinuitu s vi-
zuálnou realitou, jednak zvýrazňu júcich svoj