DOI article:
Petrová, Hana: Slovenské maliarstvo sedemdesiatych a zac̆iatku osemdesiatych rokov: pokus o analýzu jeho názorových a vývojových vrstiev
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0032
28
Michcd Studení/; O s rette. otej, 1978. Foto T. Letæneroud
znakový charakter komplikovanou optikou od-
vodenou sice z empirie, no nadvážujúcou i na
aplikácie teorie vizuálneho synkretizmu. Práce
Michala Studeného rozvíjajú v rámci týchto
snáh gradáciu polarit v stupňovaní pólu men-
tálneho vnímania a súčasne v zvyšovaní inten-
zity skutočného vněmu začleněním reálného ob-
jektu (Domov, kombinovaná technika, 1977).
Takýto je zhruba pódorys názorových a vývo-
jových vrstvení slovenského maliarstva sledova-
ného obdobia. Hlavně zložky formujúce vývi-
novú dynamiku a dialektiku sú zamerané na
explicitnú prezentáciu idey a výskumy v smere
empirickej optiky. Z prvej zložky antinomie
generuje doraz na odstup od zobrazeného, zdó-
Poznámky
' Na tomto zjazde bol schválený dokument Poučenie
z krizového vývoja v straně a v spoločnosti a rám-
covo vytýčené základy ďalšieho rozvoj a výtvarné j
kultury na pozíciách socialistického realizmu.
- Podněty sa čerpali predovšetkým zo sovietskej lite-
rárnej védy, ako i zo sovietskej védy o umění. Ako
metodologické východisko slúžili najmä: MARKOV,
D. F. : Genéza socialistického realizmu. Bratislava
raznenie mediálnosti malby, z druhej produk-
tívnosf overovania si čisto percepčných zložiek.
Samozřejmé, že komplexný rozbor umeleckej
štruktúry by si vyžadoval i objasnenie niekto-
rých dalších otázok, predovšetkým miery vply-
vu externých a interných stimulov pri procese
jej polarizácie a tým i stanovenia miery otvore-
nosti uměleckého systému voči réalité v tomto
procese, ako aj riešenie otázok vzťahovej dy-
namiky vlastnej štruktúry a problémov rozličnej
miery sprotredkovanosti jej reakcií. Konkrétné
je pre uvedenú problematiku obzvlášť nalie-
havé i riešenie otázok kontinuity a diskontinuity
umeleckej tvorby a otázok tradicie a inovácie,
pričom by pravděpodobně plastickéjšie vystú-
pili do popredia kontury jednotlivých etáp
a proces zmien.-^
A ešte záverom. Ak sme sa pokusili rozčlenit
celistvá štruktúru umenia skúmaného obdobia
do tendenci! a snáh, robili sme tak s vědomím,
že to nie je jediný možný přístup; je tu aj
riziko istého zjednodušenia problematiky, či
riziko ,,nezaraditel'nosti" istých autorských
osobností. Iste by bolo možné postupovat po
jednotlivých autoroch, či zvolit si koncepciu sle-
dovania iniciačných diel. V prospěch námi zvo-
leného postupu však svědčí fakt, že aj jednot-
livé autorské individuality vyrastajú z dobo-
vých kontextov, i keď ich rámec překračuj ú.
So špecifickým problémom pluralitného vývinu
a scientizácie umenia 20. storočia súvisí, že jed-
notlivé tendencie sú přitom do istej miery ga-
rantmi produktívnosti komunikačného procesu,
a teda i jeho funkčného začlenenia do spoloč-
nosti, ktoré představuje jeden z hlavných cielov
umenia sedemdesiatych rokov.
1972; SUÜKOV, B.: Historické osudy realizmu. Bra-
tislava 1973; JAKOVLEV, J. G. : Umenie ako sociál-
no-estetioká celistvost — K otázkám moderných
smerov vo výtvarnom umění. Výtvarný život, 22, 1977,
č. 3, s. 24—27; zo starších práč LUNACARSKIJ, A.
V.: Pozitivní estetika. Praha 1972.
^Spomenuté problémy boli predmetom diskusií i na
zjazdoch Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
Michcd Studení/; O s rette. otej, 1978. Foto T. Letæneroud
znakový charakter komplikovanou optikou od-
vodenou sice z empirie, no nadvážujúcou i na
aplikácie teorie vizuálneho synkretizmu. Práce
Michala Studeného rozvíjajú v rámci týchto
snáh gradáciu polarit v stupňovaní pólu men-
tálneho vnímania a súčasne v zvyšovaní inten-
zity skutočného vněmu začleněním reálného ob-
jektu (Domov, kombinovaná technika, 1977).
Takýto je zhruba pódorys názorových a vývo-
jových vrstvení slovenského maliarstva sledova-
ného obdobia. Hlavně zložky formujúce vývi-
novú dynamiku a dialektiku sú zamerané na
explicitnú prezentáciu idey a výskumy v smere
empirickej optiky. Z prvej zložky antinomie
generuje doraz na odstup od zobrazeného, zdó-
Poznámky
' Na tomto zjazde bol schválený dokument Poučenie
z krizového vývoja v straně a v spoločnosti a rám-
covo vytýčené základy ďalšieho rozvoj a výtvarné j
kultury na pozíciách socialistického realizmu.
- Podněty sa čerpali predovšetkým zo sovietskej lite-
rárnej védy, ako i zo sovietskej védy o umění. Ako
metodologické východisko slúžili najmä: MARKOV,
D. F. : Genéza socialistického realizmu. Bratislava
raznenie mediálnosti malby, z druhej produk-
tívnosf overovania si čisto percepčných zložiek.
Samozřejmé, že komplexný rozbor umeleckej
štruktúry by si vyžadoval i objasnenie niekto-
rých dalších otázok, predovšetkým miery vply-
vu externých a interných stimulov pri procese
jej polarizácie a tým i stanovenia miery otvore-
nosti uměleckého systému voči réalité v tomto
procese, ako aj riešenie otázok vzťahovej dy-
namiky vlastnej štruktúry a problémov rozličnej
miery sprotredkovanosti jej reakcií. Konkrétné
je pre uvedenú problematiku obzvlášť nalie-
havé i riešenie otázok kontinuity a diskontinuity
umeleckej tvorby a otázok tradicie a inovácie,
pričom by pravděpodobně plastickéjšie vystú-
pili do popredia kontury jednotlivých etáp
a proces zmien.-^
A ešte záverom. Ak sme sa pokusili rozčlenit
celistvá štruktúru umenia skúmaného obdobia
do tendenci! a snáh, robili sme tak s vědomím,
že to nie je jediný možný přístup; je tu aj
riziko istého zjednodušenia problematiky, či
riziko ,,nezaraditel'nosti" istých autorských
osobností. Iste by bolo možné postupovat po
jednotlivých autoroch, či zvolit si koncepciu sle-
dovania iniciačných diel. V prospěch námi zvo-
leného postupu však svědčí fakt, že aj jednot-
livé autorské individuality vyrastajú z dobo-
vých kontextov, i keď ich rámec překračuj ú.
So špecifickým problémom pluralitného vývinu
a scientizácie umenia 20. storočia súvisí, že jed-
notlivé tendencie sú přitom do istej miery ga-
rantmi produktívnosti komunikačného procesu,
a teda i jeho funkčného začlenenia do spoloč-
nosti, ktoré představuje jeden z hlavných cielov
umenia sedemdesiatych rokov.
1972; SUÜKOV, B.: Historické osudy realizmu. Bra-
tislava 1973; JAKOVLEV, J. G. : Umenie ako sociál-
no-estetioká celistvost — K otázkám moderných
smerov vo výtvarnom umění. Výtvarný život, 22, 1977,
č. 3, s. 24—27; zo starších práč LUNACARSKIJ, A.
V.: Pozitivní estetika. Praha 1972.
^Spomenuté problémy boli predmetom diskusií i na
zjazdoch Zväzu slovenských výtvarných umelcov.